KRUPINA. Starú skládku komunálneho odpadu v Krupine v lokalite Biely Kameň onedlho uzavrú. Mestský podnik služieb, ktorý je v stopercentnom vlastníctve krupinskej samosprávy, získal z európskych fondov na jej rekultiváciu nenávratný finančný príspevok 895-tisíc eur.
Ten Krupina celý nevyčerpá. Banskobystrická spoločnosť Envigeo, ktorá práce realizuje, náklady na stavebné práce vyčíslila na necelých 630-tisíc eur. Päť percent z nákladov uhradí Mestský podnik služieb Krupina.
Tridsaťročný monitoring
Povrch skládky bude mať po jej uzavretí plochu veľkú 17 500 metrov štvorcových. „Rekultiváciou sa začlení do okolitej prírody spôsobom, aby v nej nepôsobila rušivo,“ konštatuje hovorca mesta Adrián Špánik.
„Jej vplyv na životné prostredie sa bude monitorovať najmenej tridsať rokov. Sledovať sa bude kvalita podzemných a povrchových vôd, priesakových kvapalín, tvorba skládkových plynov, ale aj sadanie telesa skládky či prípadné vytváranie priehlbín, trhlín a iných deformácií.“
Práce na jej uzavretí majú skončiť v septembri.
Skončili pred tromi rokmi
Skládku v lokalite založili v roku 1976, v minulosti na ňu odpad vozili aj okolité obce, dokonca aj zo Zvolenského okresu. Krupina ju prestala využívať v júli 2009, keď skládkam, ktoré nespĺňali európske normy, uplynul čas na ich prevádzku.
Od júna t. r. zabezpečuje v Krupine zber odpadu a jeho zneškodnenie spoločnosť Marius Pedersen, mesto s ňou podpísalo zmluvu na päť rokov.
„Do medzinárodnej verejnej súťaže na komplexné zabezpečenie služieb v odpadovom hospodárstve v meste Krupina predložili ponuky štyria uchádzači. Komisia vyhodnotila, že najvýhodnejšie podmienky spomedzi nich ponúkla spoločnosť Marius Pedersen,“ ozrejmuje Špánik. Odpad z Krupiny vyváža na skládku vo Zvolenskej Slatine.
Na uplynulé tri roky Mestský podnik služieb v Krupine, ktorý pôvodnú skládku prevádzkoval a zároveň zabezpečoval zber, zvoz aj likvidáciu odpadov, uzatvoril zmluvu so spoločnosťou Mikona. Tá prevádzkuje skládku v Sikenici.
Nová kazeta by poplatky predražila
Ešte pred tromi rokmi mesto zvažovalo vytvorenie novej skládky vedľa pôvodnej, malo na ňu vypracovanú aj projektovú dokumentáciu. Mali by tak už vybudovanú prístupovú cestu, využiť mohli aj prevádzkovú budovu či váhu. Skládka by mesto podľa predbežných odhadov stála 830-tisíc eur, mesto na jej výstavbu chcelo hľadať investora.
„Mesto aj prostredníctvom komisie životného prostredia, výstavby a rozvoja pri mestskom zastupiteľstve veľmi podrobne zvážilo možnosť vybudovania novej kazety na skládke Biely Kameň. Ekonomické prepočty však jasne preukázali vysoké náklady pri jej budovaní, ktoré by sa negatívne premietli do výšky poplatku za komunálny odpad pre obyvateľov mesta a podnikateľské subjekty,“ hovorí Špánik.
„Navyše, so spoluprácou s renomovanou firmou mesto v súčasnosti pokrýva aj kompletnú legislatívu v súvislosti s nakladaním s odpadmi. Budujeme vlastný zberný dvor pre obyvateľov mesta a výrazne sa zlepšila aj osveta obyvateľstva a spolupráca so školami a školskými zariadeniami. V intraviláne mesta a na lazoch pribudli nové kontajnery, v meste aj na separované zložky odpadu.“
Nový systém
Na lazoch majú k dispozícii 1100-litrové zberné nádoby na zmesový komunálny odpad, postupne aj tam budú pridávať kontajnery určené na sklo a plasty.
Obyvatelia lazov boli celé roky navyknutí na vrecový systém zberu odpadu priamo z dvorov, kontajnery majú teraz na spoločných stanovištiach pozdĺž hlavných ciest. V odľahlejších častiach mesta však bývajú väčšinou starší ľudia a je otázne, či si na nový systém zvyknú a nebudú vynášať odpad do lesa, ktorý majú k domu možno bližšie. Životnému prostrediu tým však určite nepomôžu. Čierne skládky v nich nie sú totiž ani dnes žiadnou výnimkou.
