ZVOLEN. Banskobystrický samosprávny kraj už vyhlásil obchodnú verejnú súťaž na predaj areálu Borovej hory vo Zvolene. Bývalú liečebňu tuberkulózy a respiračných ochorení predáva za vyše 712-tisíc eur. Cena vyplýva z aktuálneho znaleckého posudku. Znalec pred piatimi rokmi areál na ploche veľkej takmer 30-tisíc metrov štvorcových ohodnotil na 638-tisíc eur.
Investičné zámery môžu záujemcovia predkladať do 16. augusta. O víťazovi rozhodne najvyššia kúpna cena. Ten, samozrejme, musí zároveň splniť súťažné podmienky.
Múzeum prírody
Predsedníčka občianskeho združenia Borová hora Zora Myslivcová s predajom areálu, ktorý z osemdesiatich percent obklopuje arborétum patriace Technickej univerzite vo Zvolene, nesúhlasí.
„Je to vzácne miesto, múzeum prírody. Má charakter prírodnej a kultúrnej pamiatky európskeho významu. Nie je možné v krajine, ktorá podpísala európske etické a legislatívne normy, napríklad aj Európsky dohovor o krajine, zachovať tieto hodnoty vo verejnom vlastníctve a zachrániť pre verejný záujem?“ konštatuje.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka pripomína, že kraj na rozsiahlu rekonštrukciu nemá peniaze. Nemá ich ani zvolenská samospráva, ani univerzita, s ktorými Maňka rokoval o možnej zámene nehnuteľností. S dotáciou na záchranu areálu zo štrukturálnych fondov Európskej únie počítať nemôže, žiadna takáto výzva doteraz nebola vypísaná.
„Okrem toho je to aj otázka budúcich nákladov na prevádzkovanie. Samosprávny kraj má zo zákona svoje kompetencie a ani na tie nedostáva dostatok financií. Asi ťažko by nám niekto odpustil, keby sme napríklad miesto financovania starostlivosti o zdravotne postihnuté deti riešili problémy, na ktoré nám nikto financie nedá,“ dodáva Maňka.
Pred tromi rokmi, napriek nesúhlasu mesta, areál za polovičnú cenu získali súkromníci, ktorí tu chceli postaviť rodinné domy. Nedostali ho do rúk z dôvodu, že nestihli zaplatiť kúpnu cenu v dohodnutej lehote. „Nechcem riskovať, aby sa situácia zopakovala v budúcnosti v čase, keď vo funkcii predsedu už nemusím byť. Dnes veci riešime v spolupráci s mestom a technickou univerzitou a nie sú tu žiadne prieky ako v minulosti,“ hovorí Maňka.
Predstavy mesta
O Borovú horu sa odvtedy zaujímal jeden slovenský podnik. „Poslali sme ich aj za vedením mesta a univerzity, aby ich zámery boli v súlade s verejným záujmom a záujmom rozvoja územia. Ktokoľvek sa do súťaže prihlási, musí si byť vedomý, že musí umožniť, aby do areálu mali prístup Zvolenčania aj iní návštevníci,“ dodáva Maňka. „Nechceme, aby tu ďalšie desiatky rokov pokračovala devastácia a aby sa obyvatelia sídliska Podborová báli o svoje deti, ktoré sa sem zatúlajú. Chceme, aby tu bola zóna, kde si návštevníci prídu oddýchnuť. Aby sme pomohli pritiahnuť ďalších návštevníkov aj arborétu.“
Územný plán Zvolena neumožňuje v areáli výrazne rozširovať objem existujúcej zástavby. „Prednostne musí investor prestavbami využiť objekty, ktoré sú už v areáli postavené,“ hovorí vedúci územného plánovania na Mestskom úrade vo Zvolene Peter Kašša.
Znalecký posudok
Borová hora je cenná pre vzácne biotopy a tiež pre jazierko s minerálnou, mierne rádioaktívnou vodou, ktorá v zime nezamŕza.
„Travertínový kopec s prírodným jazerom na jeho temene objavili v polovici 19. storočia,“ ozrejmuje Myslivcová. Svoje tvrdenie opiera o archívne materiály. „Vtedy sa začalo s archeologickým výskumom jazera a jeho okolia. Nálezy, medzi nimi aj kosti zvierat, poukazujú na kultovú funkciu jazera. Po chemických rozboroch minerálnych vôd sa začalo s výstavbou prvej kúpeľnej budovy.“
Myslivcovej sa preto nepozdáva znalecký posudok. V aktuálnom aj predchádzajúcom znalec podľa nej hodnotu areálu nedocenil a v obidvoch prípadoch prírodné jazero posudzoval ako záhradné jazierko, murované z kameňa v roku 1950.
Z akých údajov vychádzal znalec, sme nezistili. „Podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je znalec viazaný mlčanlivosťou. Tej ho môže zbaviť objednávateľ znaleckého posudku alebo minister spravodlivosti,“ konštatuje autor znaleckého posudku Ján Šutý.
