História hokeja vo Zvolene siaha do roku 1927, pričom jeden z jej najvýznamnejších medzníkov sa datuje do roku 1964, keď vznikla nová telovýchovná jednota Lokomotíva Bučina Zvolen. Tá neskôr zaknihovala niekoľko významných úspechov, no úrodnú éru si odkrútila najmä v období, keď pôsobila v Slovenskej národnej hokejovel lige (SNLH). A práve v tej dobe sa zrodilo aj niekoľko legiend.
Ligová éra
Vytúžený postup do SNHL priniesla sezóna 1969/70, po ktorej nastali aj výrazné zmeny v kádri. Na súpiske sa objavili také mená ako Tibor Ágh, Jozef Houška, Bohuš Trávnik, Ján Podkonický či Jan Tomanec. Vo svojej úvodnej sezóne Zvolen obsadil 6. miesto, pričom dovtedy sa žiadnemu nováčikovi nepodarilo v súťaži udržať. Ďalší úspech prišiel v sezóne 1971/72. Mužstvo pod vedením trénera Pavla Zábojníka vylepšilo svoju pozíciu z predchádzajúceho ročníka a obsadilo tretiu priečku, v sezóne 1972/73 po opätovnom posilnení kádra už súťaž vyhralo.
Najväčšou udalosťou bol príchod Jozefa Golonku. Ten sa stal pre domáci tím skutočnou oporou, keď spolu s Miroslavom Holíčkom sa stal najlepším strelcom LB. V meste nastal doslova hokejový ošiaľ, takmer na každom zápase bol štadión vypredaný. Prvenstvo v lige znamenalo pre Zvolen možnosť zabojovať v kvalifikácii o postup do najvyššej československej súťaže.
Z ôsmich zápasov s tímami spoza rieky Moravy však Zvolenčania zaznamenali len jedno víťazstvo. V nasledujúcom ročníku SNHL klesol Zvolen o jednu priečku, skončil druhý za Liptovským Mikulášom. V zostave LB nastali ďalšie zmeny, veľkou posilou sa stal Ján Letko. Jeho najlepšou sezónou však bola až druhá vo zvolenskom drese (1974/75), keď sa so 48 gólmi stal kráľom strelcov SNHL. Ale nielen pre neho bola táto sezóna úspešná, ale aj pre celé mužstvo, ktoré sa po ročnej prestávke opäť stalo víťazom ligy. V kvalifikácii sa LB stretla v sérii na štyri víťazné zápasy s Ingstavom Brno, avšak opäť zaznamenala len jedno víťazstvo.
V ročníku 1975/76 si Lokomotíva Bučina po vynikajúcej sezóne udržala prvú priečku. Už bez Golonku, ale s novými posilami mala po poslednom kole jedenásťbodový náskok pred Banskou Bystricou. Tretie víťazstvo v SNHL znamenalo tretiu kvalifikáciu o postup do 1. ligy. Súperom Zvolena bol TJ Gottwaldov a tentoraz sa o postupujúcom rozhodovalo až v siedmom zápase v Prahe. V ňom Zvolenčania svojmu súperovi podľahli 2:4 a opäť nepostúpili.
Zabudnuté legendy?
Medzi „nesmrteľníkov“ zvolenského hokeja sme nedávno zaradili napríklad Jána Podkonického (1952), ktorý v HKm pôsobí dodnes. Neskôr, pri príležitosti životného jubilea, sa v našom týždenníku objavil aj profil Petra Suchánka (1951), ktorý v súčasnosti zastáva post vedúceho zvolenského zimného štadióna. No a teraz si pripomenieme ďalšieho, z ktorého hry profitovali obaja spomínaní spoluhráči. V dobe, keď sa ešte nehralo na „kanadské“ body, bol ich dvorným nahrávačom, no góly vedel strieľať aj sám. Milan Diettrich (1949).
Do Zvolena sa z českého Slezanu Opava dostal cez Duklu Trnava, pričom spolu s ním v sezóne 1970/71 posilnili hokejový LB aj Jozefovia - Houška z Mikuláša, odchovanec Slovana, Tomanec z Dukly Trnava, pôvodom zo Vsetína, reprezentant Bohuš Trávnik z Dukly Trnava, odchovanec Dynama Jihlava, a Tibor Ágh z Mikuláša, tiež odchovanec Slovana Bratislava.
Útok Podkonický – Diettrich – Suchánek naháňal súperom nielen strach, ale dokázal zápasy rozhodovať. V najlepších časoch zvolenskej československej hokejovej éry vyrástol Dietrich vo výraznú oporu, skvele korčuliarsky vybavenú, s obrovským herným apetítom, prehľadom v hre, súkajúcom góly a hlavne prihrávky na počkanie. Práve kvôli tomu ho zbožňovali aj zvolenskí fanúšikovia. Vtedajšie modročervené zvolenské farby hájil hráč s legendárnou 19 na drese ako „lev“, za svoj klub oduševnene bojoval desaťročie.
Nad témou vďaky, oceňovania či spomínania na svojich bývalých zvolenských spoluhráčov sa zamyslel aj Milan Diettrich. „Myslím, že nejakú publicitu by si zaslúžili hlavne hráči, dnes už doslova legendy zvolenského hokeja ako Chudoba, Suchánek, Trávnik, Tomanec, Golonka, Podkonický, Letko. Poslední traja už dokonca „visia“ pod strechou štadióna, teda ich dresy, ktoré pripomínajú našu éru,“ vyslovil sa bývalý výborný hokejista. „Je však pre mňa zarážajúce, a trochu aj nostalgické, že na mňa si v posledných rokoch z HKm nikto ani len nespomenul. Ktovie, možno je to aj preto, že som bol vždy otvorený, kritický. Pre Zvolen som ale zakaždým odviedol maximum. Strávil som tu najlepšie roky mojej kariéry, zostal tu žiť. V súčasnosti na hokej „nechodím“, no dianie sledujem.“
Milan Diettrich v súčasnosti. FOTO: MILOŠ MASARIK
Krásne spomienky
Svojou nenapodobiteľnou „českoslovenčinou so stredoslovenským prízvukom“ dokáže o hokeji rozprávať hodiny. A doslova o všetkom. O vzostupoch aj pádoch, pretože to všetko šport prináša. „Pikošky“ zo svojho pôsobenia súka na počkanie. Má prehľad o výsledkoch, zostavách. Účinkovanie v SNHL má zmapované dokonale, v hlave sú uložené najmä kvalifikačné zápasy o postup do celoštátnej ligy.
Krivdu cíti dodnes, keď v rozhodujúcom stretnutí musel sedieť na lavičke a tréner ho na ľad nepustil. Prednosť dostala iná päťka. „V rozhodujúcom zápase kvalifikácie nehral ani Podkonický. Tréner v rozhodujúcich okamihoch stavil na inú zostavu. Sám som nemohol výsledok ovplyvniť. Hoci som dal aj gól, sedel som už len na striedačke. Pred 6000 divákov sa hralo fantasticky,“ zaspomínal si Diettrich, ktorí ešte raz zložil poklonu dvojici svojich spoluhráčov. „Hrať v útoku s dvoji-cou Podkonický – Suchánek mi bolo potešením. Na rozdiel odo mňa, len hokejistu, bol navyše Jano vynikajúci futbalista a Peter kvalitný tenista.“
Memoriál
Éra Diettricha sa prelínala s pôsobením Pavla Zábojníka, ktorý pôsobil vo Zvolene v rokoch 1970 až 1975 a 1979 až 1980. Práve on bol priekopníkom zvolenského hokeja. Pod Pustým hradom zostane vrytý do pamäti fanúšikov už navždy. Napokon, na počesť legendy – trénera sa vo Zvolene každoročne uskutočňuje hokejový turnaj pod názvom Memoriál Pavla Zábojníka.
V tomto roku sa 16. až 18. augusta odohrá už jeho 14. ročník. V rámci turnaja budú mať zvolenskí fanúšikovia možnosť vidieť derby s Banskou Bystricou, ale aj súboj s nováčikom KHL Donbasom Doneck. Ktovie, na tribúne možno zazrieme aj legendy, vrátane usmievavého Milana Diettricha.
Zvolenskí hokejoví kanonieri
Zaujímavý je aj pohľad na poradie zvolenských hokejových strelcov gólov, ktorí prekonali „stovku“ či už v extralige, alebo SNHL. Prvý je Ján „Bobby“ Letko, ktorý dal za Zvolen 224 gólov, 2. Ján Podkonický 207, 3. Marián Vávra 196, 4. Dušan Pohorelec 156, 5. Miroslav Goga 154, 6. Pavel Pelan 150, 7. Richard Šechný 149, 8. Milan Diettrich 141, 9. Dušan Macozsek 138, 10. Bohuš Trávník 134, 11. Milan Ostrihoň 115, 12. Jaroslav Török 111, 13. Jozef Kováčik 105, 14. Vlastimil Plavucha 104, 15. Andrej Rajčák 103, 16. Ján Cibuľa 102, 17. Milan „Šaňo“ Čanky 100, 18. Pavol Tunega 100.
Pre zaujímavosť, Laco Čierny dal za Zvolen 98 gólov a trebárs Jozef Golonka za tri sezóny nastrieľal 79 gólov. Najlepší kanonier Ján Letko drží rekord aj v počte strelených gólov za sezónu, keď v rokoch 1974/1975 až 49-krát lovili puk zo svojich sietí brankári po jeho strelách. Potreboval na to 44 zápasov v SNHL a 5 zápasov v kvalifikácii o postup do prvej federálnej ligy.
Tento rekord vyrovnal v sezóne 1999/2000 Vlasto Plavucha, ale v základnej časti sa hralo 56 zápasov a v play off hral Zvolen 10 zápasov. Druhý najlepší strelec Ján Podkonický pre zmenu odohral v drese Zvolena dlhých 17 sezón. Tretí najlepší Marián Vávra zahviezdil nielen ako hráč, ale aj ako schopný manažér, keď sa mierou vrchovatou pričinil o postup Zvolena do slovenskej extraligy a dotiahol ho až k titulu majstra Slovenska, doteraz jedinému.
Trojzáprah Čanky – Macozsek - Goga bol jeden z najúdernejších v histórii, hoci hral v menej úspešných rokoch pre Zvolen. Borci ako Pohorelec, Šechný, Rajčák, Török sa zaslúžili o spomínaný historický titul. Hráči Pelan, Diettrich, Trávník spolu s prvými tromi zabávali zvolenský štadión svojou vysokou produktivitou v sedemdesiatych rokoch, keď bolo takmer desať rokov vypredané, najmä Diettrich sa doslova bil za Zvolen a obranca Trávník pálil od modrej ako z kanóna.
Šatdod
