KRIVÁŇ. Poslednú etapu pešej túry z Kriváňa vo Vysokých Tatrách až po Kriváň, dedinu v Podpoľaní, absolvoval včera známy televízny reportér Jožo Kubáni.
Začal ráno v Lome nad Rimavicou, prešiel hrebeňom Poľany a pred pol šiestou ho už čakali v Kriváni.
Najťažší úsek
Rád spoznáva Slovensko a cestu si vymyslel, naplánoval a zorganizoval sám. Nepotreboval žiaden televízny štáb. Iba jedného kameramana, ktorý ho občas filmoval. Väčšinu cesty si kamerou zdokumentoval sám.
„Bol to najťažší úsek z toho, čo som absolvoval tento týždeň. Nejde ani tak o dĺžku, ale skôr o náročnosť terénu,“ povedal pár metrov pred cieľom. Posledný deň putovania mu dal zabrať, niekoľkokrát zmokol, niekoľkokrát vyschol. Popoludní mal v nohách už štyridsať kilometrov. Cestu od Lomu považoval za najkrajšiu z celého svojho putovania.
Detvianska nátura
Pri prechode Poľanou veľa ľudí nestretával. Iné to bolo na Horehroní, tam išiel poriadny kus po asfaltovej ceste. „Filmoval som kraj – kombináciu nádhernej prírody s úžasnou biedou, v ktorej tam ľudia žijú. No a Podpoľanie... To je moja srdcovka. Kedysi dávno, ešte ako krpec, som čítal knihu Detvianska nátura od Ľuda Zelienku, ale nikdy som sa sem nedostal,“ vysvetlil. Náš rozhovor prerušili ľudia na chodníku. „Pozerám, či ste to naozaj vy,“ oslovila ho žena a Jožo unavene odvetil: „Ani sám neviem.“
A ešte jeden autogram...
V podpolianskom štýle
Oznam o príchode známeho televízneho redaktora vyhlásili v Kriváni aj v miestnom rozhlase. Premočený a unavený cestovateľ v tej chvíli nestál o žiadnu slávu. „Toto, nie...“ pokrútil hlavou a dodal: „Čo už mám robiť?“ Ľudia na uliciach ho zdravili, podávali mu ruky a on si všetko nahrával na kameru. Nenápadne, aby ich zbytočne nevyplašil. Starostovi Kriváňa oznámil svoj príchod dopredu, no nie preto, aby mu pripravili ovácie. Chcel s ním iba urobiť rozhovor.
„Prvú esemesku mi napísal pred týždňom a odvtedy sme boli stále v spojení. Pôvodne mal príchod naplánovaný o deň skôr, no niekde ho zastihlo krupobitie a predĺžilo mu cestu. Dnes mi zavolal dosť neskoro, až keď bol v Krivci,“ povedal starosta Kriváňa Imrich Paľko.
Napriek časovej tiesni stihol zorganizovať malú slávnosť, v podpolianskom štýle. „Viem, že nestál o žiadnu oslavu, no je to osobnosť a patrí sa privítať ho. Sme veľmi radi, že zorganizoval túru, ktorá končí v našej obci,“ vysvetlil Paľko.
Unavený redaktor si vypočul ľudovú pieseň „Na vrch na Poľane,“ porozprával sa s ľuďmi a zapísal sa do pamätnej knihy obce. Pár desiatok zvedavcov sa dozvedlo, že si v lese spieva. To by malo na medvede stačiť.
