ZVOLEN. Po sedemnástich rokoch končí na Slovensku jediný študijný odbor, v ktorom sa stredoškoláci učili vyrábať hudobné nástroje. Stredná odborná škola drevárska vo Zvolene za zachovanie tohto unikátneho remeselného odboru bojovala márne, ministerstvo školstva ho pre nízke počty absolventov zrušilo.
Školu tento rok opúšťajú poslední maturanti. Pre slabý záujem žiakov základných škôl nižšie ročníky neotvorili.
Kompromis
Výroba hudobných nástrojov úplne nekončí, študenti si ju môžu zvoliť ako špecializáciu, popri iných alternatívach, na konci druhého ročníka.
„Je to kompromis, na ktorý ministerstvo pristúpilo. Sme zaň vďační, nechceme, aby táto tradícia na našej škole zanikla,“ hovorí zástupca školy Pavel Laššák. „Študentom výrobu ponúkneme aj ako záujmovú činnosť v rámci krúžkov. Ak ich zaujme, možno sa ako druháci skôr rozhodnú pre jej štúdium.“
Štvorročné štúdium však dvojročná špecializácia plnohodnotne nenahradí, teóriu aj prax bude musieť škola značne zredukovať.
Pokles záujmu
Žiaci sa učili vyrábať fúkacie drevené nástroje, najmä píšťaly a fujary, a posledné dva roky náročnejšie strunové nástroje, predovšetkým husle a gitary.
O odbor nebýval masívny záujem, v priemere triedu tvorilo desať žiakov. „Na možnosti uplatnenia sa na trhu práce v tejto profesii taký počet postačoval,“ hovorí zástupca školy Pavel Laššák.
Najväčší záujem o odbor bol po jeho otvorení, na Slovensku to bola novinka. Do Zvolena s ňou prišiel profesionálny výrobca huslí Ján Nemček zo srbskej Kovačice, ktorý v tom čase utiekol pred vojnou v bývalej Juhoslávii.
Triedy vtedy niekedy mávali okolo dvadsať žiakov. Za súčasným slabším záujmom vidí Laššák viac príčin. „Je to demografická krivka, niektoré ročníky boli populačne slabšie. Je to aj finančná otázka. Približne deväťdesiat percent študentov v odbore k nám dochádzalo zo vzdialenosti 30 – 40 kilometrov, dnes však niektorým rodičom na internát pre deti nezostáva.“
Laššák pripúšťa aj fakt, že žiaci viac inklinujú k humanitným smerom, alebo k technickým; počítače sú dnes oblasťou s vyššou perspektívou dobrého zárobku. Remeslo mladých príliš neláka, navyše sa pri ňom vyžaduje manuálna zručnosť. Je však presvedčený, že je to len prechodný stav.
Absolventi odboru totiž nemali problém zamestnať sa. Asi sedemdesiat percent pokračovalo v štúdiu na vysokej škole; jednou z možností bola Katedra fyziky, eletrotechniky a aplikovanej mechaniky Technickej univerzity vo Zvolene, kde sa tiež učí výroba a akustika hudobných nástrojov.
„Nevieme síce o každom našom absolventovi, ale vieme, že ostatní si založili živnosť alebo sa uplatnili v niektorej firme.“
Miesto v živote
Odbor škola nezaložila s predstavou, že všetci absolventi budú vyrábať alebo opravovať hudobné nástroje. „Keďže študenti dostali aj všeobecné drevárske vzdelanie, môžu sa uplatniť v drevárskom a nábytkárskom priemysle,“ hovorí Laššák. Viacerí však zostali svojmu remeslu verní.
Peter Kajánek, ktorý školu vyštudoval v roku 1999 a na maturitnú skúšku zhotovil španielsku mandolínu, pokračoval v štúdiu hudobných nástrojov na univerzite vo Zvolene. Po skončení si vytvoril vlastnú husliarsku dielňu a orientuje sa na výrobu aj opravu sláčikových nástrojov. „Štúdium mi ukázalo cestu a smer v živote a tiež spôsob, ako čo najviac zužitkovať svoju zručnosť pri práci s drevom,“ priznáva. Doteraz vyrobil pätnásť nástrojov a približne deväťdesiat ich opravil.
Rovnakú cestu si zvolil Peter Kmeť, ktorý maturoval v roku 2008. „Už počas školských čias som si postupne zariaďoval dielňu, aby som sa mohol venovať výrobe huslí. Keďže som istý čas žil v zahraničí, zatiaľ som vyrobil len dvojo štvorštvrťových huslí a troje som opravil, no ak pôjde všetko podľa mojich predstáv, tak mi tento študijný odbor dal moje budúce zamestnanie.“
Remeslu sa neprestal venovať ani Slavomír Šurina, ktorý sa po škole zamestnal vo Vojenskom folklórnom súbore Jánošík ako muzikant, konkrétne violista. Dodnes hrá na viole, ktorú si vyrobil počas štúdia na škole. „Popri hraní som sa orientoval na opravu a reštaurovanie hudobných nástrojov, no pred dvoma rokmi som si už zriadil vlastnú dielňu. Vyrábam violy a citary.“
Zdenka Hubčíková sa po určitom pôsobení na Slovensku zamestnala v prestížnom obchode J. P. Guivier v Londýne, ktorý predáva sláčikové nástroje. Ako opravárka a reštaurátorka hudobných nástrojov.
