ZVOLEN. Pretrvávajúca nedôvera verejnosti, ale aj jej neinformovanosť, ako aj nedostatočné odborné zázemie a nevyhovujúca legislatíva - to sú rozhodujúce faktory, ktoré na Slovensku stále bránia väčšiemu rozmachu drevostavieb. Aj keď má naša krajina po severských štátoch najväčší podiel lesov, drevo, ako surovina na stavbu domov, zatiaľ nenašlo adekvátne využitie.
Podľa Jozefa Štefka z oddelenia drevených stavebných konštrukcií na Katedre nábytku a drevárskych výrobkov Technickej univerzity vo Zvolene, na to, aby sa stavalo viac domov z dreva je potrebné v prvom rade zmeniť verejnú mienku. V druhej polovici 20. storočia sa totiž ľudia začali orientovať na tehly a panely, ktoré postupne vytláčali drevo, ako náš základný stavebný materiál, čím sa prerušila stáročná tradícia.
Po roku 1990 navyše mnoho našich firiem nestavalo drevené domy na Slovensku, ale robilo ich pre zahraničie. Ďalším negatívnym faktorom bola a stále je aj zlá legislatíva, ktorá napríklad nepodporuje spracovanie dreva do finálnych výrobkov na Slovensku, ale dáva zelenú jeho enormnému vývozu.
Ako na nedávnej konferencii o drevostavbách uviedol predseda sekcie drevostavieb Zväzu spracovateľov dreva SR Igor Kuzma, smernica Európskej únie EU2010/31/EU požaduje projektovať od roku 2020 všetky stavby v tzv. pasívnom (nízkoenergetickom) štandarde. A práve drevostavba taký ponúka.
Kým ročná spotreba tepla na vykurovanie v klasickej silikónovej stavbe je asi 13.500 kwh u drevostavby je to 8700 kwh. Spotreba energií je pri tom u drevostavieb až o polovicu nižšia.
Na Slovensku podľa aktuálnych údajov Zväzu spracovateľov dreva SR tvorí podiel drevostavieb na novostavbách približne desať percent. Ešte pred desiatimi rokmi to však bolo iba asi 1,5 %. Vo Švédsku pri tom tvoria drevostavby až 84 % všetkých novostavieb, v Nemecku 49 % a aj v ČR je tento podiel oveľa vyšší, keď drevostavby tam tvoria okolo 18 %.
