KRUPINA. Zámer bratislavskej spoločnosti Elleven, ktorá chce v Krupine v časti Pijavice postaviť biometánovú stanicu, narazil na odpor miestnych obyvateľov. Boja sa zvýšeného hluku, nepríjemného zápachu a zamorenia vody vo svojich studniach.
Proti výstavbe stanice spísali petíciu, podporilo ju 686 ľudí. Petíciu odovzdali Obvodnému úradu životného prostredia vo Zvolene. Napadli aj stanovisko CHKO Banská Štiavnica, ktorá dala výstavbe zelenú. Oblasť je totiž chráneným územím s druhým stupňom ochrany.
Prvá na Slovensku
Biostanica v Krupine má byť prvá na Slovensku, ktorá z organickej hmoty nebude vyrábať teplo a energiu, ale biometán. Ten je plnohodnotnou alternatívou zemného plynu. Biometán plánujú dodávať potrubným prepojením do distribučnej siete Slovenského plynárenského priemyslu.
Investor predpokladá, že stanica bude stáť približne šesť až osem miliónov eur. Ročne chce spracovať takmer 40-tisíc ton kukuričnej siláže, hnoja, ciroku, slepačieho trusu a trávnej senáže z okolitých fariem. Ročne vyprodukuje asi tri a pol milióna kubíkov metánu, vedľajším produktom bude hnojivo.
Obavy z prehnojenia
Róbert Rajninec, zástupca investora, namieta, že obavy ľudí sú neopodstatnené. Biostanica, ktorá má vyrásť v areáli tamojšieho poľnohospodárskeho družstva, nebude pri výrobe presahovať 45 decibelov.
„Báť sa nemusia ani zápachu. Hnoj prejde fermentačným procesom, pri ktorom bude zbavený pachu. Dovážať ho budeme v pevne utesnených nádržiach,“ dodal.
Kal, ktorý vznikne ako vedľajší produkt na bioplynovej stanici, chcú využiť ako hnojivo na okolité lúky a pasienky. Ľudia sa boja, že ak bude mať stanica nadbytky hnojiva a bude sa ho chcieť zbaviť, prehnojením pôdy im zamorí vodu v studniach. „Investor takú možnosť síce nepripúšťa, ale my chceme analýzu od odborníkov. Vedeckú štúdiu, aké množstvo fugátu vyprodukujú z organickej hmoty, s ktorou budú pracovať. Hnojenie má tiež svoje pravidlá. Ak sa fugát dostane do spodných vôd, potom už bude neskoro,“ povedal člen petičného výboru Štefan Bíro.
Ochranári súhlasia
Spoločnosť svoj zámer predložila na posúdenie vplyvu na životné prostredie (EIA), čaká na vyjadrenie. Proti súhlasnému stanovisku CHKO Banská Štiavnica sa petičný výbor odvolal. „Stavbu rodinného domu mi povoliť nechceli. Súhlasili napokon len preto, že môj syn má silnú astmu a prostredie v tejto oblasti mu vyhovuje. S biometánovou stanicou však problém nemali,“ dodal Bíro.
Kým investor argumentuje, že ide o poľnohospodársku činnosť, pretože stanica pracuje výlučne s organickým materiálom, Lenka Plevová z petičného výboru si to nemyslí. „Nejde o poľnohospodársku stavbu, ale priemyselnú. S takou územný plán mesta v tejto lazníckej usadlosti nepočíta,“ konštatovala.
„Nesúhlasíme ani s tým, aby investor využíval súčasnú komunikáciu. Je to naša jediná prístupová cesta,“ dodala. V tejto otázke má rovnaký názor primátor Krupiny Radoslav Vazan. „Doprava na tejto ceste je neúnosná a most na nej je už teraz v havarijnom stave. Určite nedáme súhlas na to, aby po nej investor dovážal suroviny,“ povedal.
Pozemky na potrubie
Na výstavbu novej komunikácie bude investor potrebovať súhlas majiteľov tamojších pozemkov. Na odmietnutie môže naraziť aj pri prenájme pozemkov na vybudovanie potrubia, ktorým chce biometán dopravovať do distribučnej siete plynárenského priemyslu. Tá od plánovanej stavby stanice leží asi 250 metrov. „Ak nebudú súhlasiť, budeme musieť prehodnotiť svoj zámer,“ pripustil Rajninec.
V Pijaviciach žije trvalo približne 40 ľudí. Investičný zámer sa dotkne aj susedných lazov Červená Hora s 250 obyvateľmi. Záujem o výstavbu bioplynovej stanice už prejavil ďalší investor na krupinských lazoch Kopanice.
