DOLNÁ BZOVÁ. Viac ako sto rokov starú históriu nemožno len tak oživiť. Pamätníci už dávno vymreli, písomných či fotografických záznamov veľa neostalo. Kraj zmenil svoju tvár, z bývalej výroby neostalo nič, len pár artefaktov v zbierkových fondoch. Reč je o sklárňach, ktoré sa za monarchie spájali aj s takými regiónmi ako je Podpoľanie.
Sklárske huty dali názvy viacerým obciam ako Stará Huta, Vígľašská Huta či Detvianska Huta, no slávne sklárne boli aj v Hriňovej alebo Dolnej Bzovej. A práve v tejto obci, ktorej väčšia časť patrí Podkriváňu a menšia zasa Mýtnej, sa dala dokopy partia nadšencov, ktorá sa pred siedmimi rokmi rozhovorila o pripomenutí si zašlej slávy. A aby neostali iba pri debatách, oslovili viacerých odborníkov, ktorým sklárska história nie je ľahostajná. Vytvorili projekt, ktorý by sklárne v Dolnej Bzovej historicky zdokumentoval z hľadiska archívneho, kartografického a archeologického. Rozposlali množstvo žiadostí o granty, nakoniec im prispelo ministerstvo kultúry a Nadácia VÚB. Takým malým vyvrcholením ich snaženia boli Prvé bzovské sklárske dni. Zorganizovali ich vlani 1. októbra a práve na nich výsledky práce prezentovali. Pri tejto príležitosti vydali aj malú brožúrku Dejiny bzovských sklární, v ktorej zmapovali nielen históriu, ale aj starú technológiu výroby skla.
Peter Greksa pred informačnými panelmi o dejinách sklární. FOTO: MILAN SUJA
Sklárne počas svojej histórie mali aj chvíle útlmu a sklári odchádzali za obživou do iného regiónu. Časť sa vydala na Spiš, ďalšia časť zasa do Maďarska. „Podarilo sa nám s nimi spojiť, ich potomkovia žijú v Repášskej Hute a stále hovoria dobre po slovensky. Prišli aj s folklórnym súborom,“ hovorí o sklárskych dňoch miestny aktivista a organizátor Peter Greksa.
Tento rok sa chcú posunúť ešte ďalej, rovnaké podujatie spestria postavením dobovej sklárskej pece, ktorá by bola schopná produkovať výrobky z prírodného skla. Majú na to pár mesiacov, veď to najdôležitejšie – peniaze z Úradu vlády, ktoré im odklepla ešte premiérka Radičová, už na účet dostali.
Pomôžu odborníci
Novú pec postavia len pár desiatok metrov od pece, ktorá produkovala sklo pred viac ako storočím. „Stála presne na tomto mieste,“ ukazuje ku svojmu domu Peter Greksa a dodáva: „V týchto častiach boli domčeky, kde boli sklári ubytovaní. Neboli veľké, bola to v podstate iba jedna kuchyňa a izba.“ Prechádzame sa po prázdnom priestranstve a človek by si po chvíli dokázal predstaviť dymiacu pec, sklárov pracujúcich s roztavenou surovinou, ktorú premieňajú na poháre, krčahy alebo len obyčajné tabule. Dobrá predstavivosť pomáha, no na snahu aktivistov vrhá tieň pochybností: Dokážu vyrobiť sklo v amatérskych podmienkach? Peter Greksa je na pochybnosti pripravený. Ukazuje plány budúcej pece, na ktorej stavbe chcú spolupracovať s odborníkmi. Tí vraj o sklárskych peciach vedia dosť na to, aby sa do projektu pustili.
Dve ohniská
Čo všetko treba na postavenie sklárskej pece? O tom sa aktivisti dozvedajú zo zaujímavého dokumentu. Keď sa panstvo a sklársky majster dostali do sporu o výšku nájomného, dali oceniť aj hodnotu sklárskej pece. V tomto dokumente sa hovorí, napríklad, aj o tom, koľko tehál bolo potrebných na jej stavbu a ďalšie podrobnosti. Z nich sa prepočtami dopracovali k peci s tridsaťpäťlitrovou pernicou - taviacou nádobou. Pec bude mať dve ohniská, temperovaciu a chladiacu časť.
Aktivisti chcú ísť až do takých detailov, že aj samotné tehly budú robiť tradičným spôsobom. „Máme na to tri mesiace, koncom apríla už asi začneme s prácami,“ dodáva Peter Greksa.
Výrobky na predaj
V prvej etape by mala vyrásť sklárska pec, potom pristavia aj drvič kremeňa. Pec by chceli spustiť práve na druhom ročníku sklárskych dní. „Našou predstavou je, aby ďalší rok fungovala aj mesiac a aby sa postupne zabezpečil odbyt výrobkov z prírodného skla,“ vysvetľuje Greksa. V minulosti robili sklárne od Veľkonočného pondelku do Svätého Martina. Počas zimy sklo nerobili.
Do projektu chcú zapojiť aj obec Podkriváň. Tá vlastní starú školu, z nej by mohlo byť malé múzeum, v ktorom by si návštevníci mohli pozrieť aj staré sklárske výrobky.
