Streda, 24. október, 2018 | Meniny má Kvetoslava

Tehly na novú sklársku pec si vyrobia sami

Keď sa panstvo a sklársky majster dostali do sporu o výšku nájomného, dali oceniť aj hodnotu sklárskej pece.

DOLNÁ BZOVÁ. Viac ako sto rokov starú históriu nemožno len tak oživiť. Pamätníci už dávno vymreli, písomných či fotografických záznamov veľa neostalo. Kraj zmenil svoju tvár, z bývalej výroby neostalo nič, len pár artefaktov v zbierkových fondoch. Reč je o sklárňach, ktoré sa za monarchie spájali aj s takými regiónmi ako je Podpoľanie.

Sklárske huty dali názvy viacerým obciam ako Stará Huta, Vígľašská Huta či Detvianska Huta, no slávne sklárne boli aj v Hriňovej alebo Dolnej Bzovej. A práve v tejto obci, ktorej väčšia časť patrí Podkriváňu a menšia zasa Mýtnej, sa dala dokopy partia nadšencov, ktorá sa pred siedmimi rokmi rozhovorila o pripomenutí si zašlej slávy. A aby neostali iba pri debatách, oslovili viacerých odborníkov, ktorým sklárska história nie je ľahostajná. Vytvorili projekt, ktorý by sklárne v Dolnej Bzovej historicky zdokumentoval z hľadiska archívneho, kartografického a archeologického. Rozposlali množstvo žiadostí o granty, nakoniec im prispelo ministerstvo kultúry a Nadácia VÚB. Takým malým vyvrcholením ich snaženia boli Prvé bzovské sklárske dni. Zorganizovali ich vlani 1. októbra a práve na nich výsledky práce prezentovali. Pri tejto príležitosti vydali aj malú brožúrku Dejiny bzovských sklární, v ktorej zmapovali nielen históriu, ale aj starú technológiu výroby skla.

Článok pokračuje pod video reklamou

sklo2_490.jpg

Peter Greksa pred informačnými panelmi o dejinách sklární. FOTO: MILAN SUJA

Sklárne počas svojej histórie mali aj chvíle útlmu a sklári odchádzali za obživou do iného regiónu. Časť sa vydala na Spiš, ďalšia časť zasa do Maďarska. „Podarilo sa nám s nimi spojiť, ich potomkovia žijú v Repášskej Hute a stále hovoria dobre po slovensky. Prišli aj s folklórnym súborom,“ hovorí o sklárskych dňoch miestny aktivista a organizátor Peter Greksa.

Tento rok sa chcú posunúť ešte ďalej, rovnaké podujatie spestria postavením dobovej sklárskej pece, ktorá by bola schopná produkovať výrobky z prírodného skla. Majú na to pár mesiacov, veď to najdôležitejšie – peniaze z Úradu vlády, ktoré im odklepla ešte premiérka Radičová, už na účet dostali.

Pomôžu odborníci

Novú pec postavia len pár desiatok metrov od pece, ktorá produkovala sklo pred viac ako storočím. „Stála presne na tomto mieste,“ ukazuje ku svojmu domu Peter Greksa a dodáva: „V týchto častiach boli domčeky, kde boli sklári ubytovaní. Neboli veľké, bola to v podstate iba jedna kuchyňa a izba.“ Prechádzame sa po prázdnom priestranstve a človek by si po chvíli dokázal predstaviť dymiacu pec, sklárov pracujúcich s roztavenou surovinou, ktorú premieňajú na poháre, krčahy alebo len obyčajné tabule. Dobrá predstavivosť pomáha, no na snahu aktivistov vrhá tieň pochybností: Dokážu vyrobiť sklo v amatérskych podmienkach? Peter Greksa je na pochybnosti pripravený. Ukazuje plány budúcej pece, na ktorej stavbe chcú spolupracovať s odborníkmi. Tí vraj o sklárskych peciach vedia dosť na to, aby sa do projektu pustili.

Dve ohniská

Čo všetko treba na postavenie sklárskej pece? O tom sa aktivisti dozvedajú zo zaujímavého dokumentu. Keď sa panstvo a sklársky majster dostali do sporu o výšku nájomného, dali oceniť aj hodnotu sklárskej pece. V tomto dokumente sa hovorí, napríklad, aj o tom, koľko tehál bolo potrebných na jej stavbu a ďalšie podrobnosti. Z nich sa prepočtami dopracovali k peci s tridsaťpäťlitrovou pernicou - taviacou nádobou. Pec bude mať dve ohniská, temperovaciu a chladiacu časť.

Aktivisti chcú ísť až do takých detailov, že aj samotné tehly budú robiť tradičným spôsobom. „Máme na to tri mesiace, koncom apríla už asi začneme s prácami,“ dodáva Peter Greksa.

Výrobky na predaj

V prvej etape by mala vyrásť sklárska pec, potom pristavia aj drvič kremeňa. Pec by chceli spustiť práve na druhom ročníku sklárskych dní. „Našou predstavou je, aby ďalší rok fungovala aj mesiac a aby sa postupne zabezpečil odbyt výrobkov z prírodného skla,“ vysvetľuje Greksa. V minulosti robili sklárne od Veľkonočného pondelku do Svätého Martina. Počas zimy sklo nerobili.

Do projektu chcú zapojiť aj obec Podkriváň. Tá vlastní starú školu, z nej by mohlo byť malé múzeum, v ktorom by si návštevníci mohli pozrieť aj staré sklárske výrobky.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  4. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  5. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  6. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  8. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  9. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  10. Dva rekordy na druhý pokus
  1. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  2. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  3. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  4. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  5. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  6. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  7. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  9. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  10. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 33 238
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 29 125
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 020
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 249
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 653
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 424
  8. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 395
  9. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 240
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 124

Hlavné správy z MY Zvolen

Finalistky Miss Folklór sú už známe, je medzi nimi aj folkloristka zo Zvolena

Na Donovaloch sa predstavili finalistky z rôznych kútov Slovenska i Vojvodiny. V decembri sa rozhodne o víťazke.

Fantastické! Desiate víťazstvo Zvolena v rade, odniesol si to Miškovec

Hokejisti Spod Pustého hradu opäť zvíťazili. Obhájili si tak svoje miesto v tabuľke.

Detva napriek obrovskej snahe nezvíťazila

Domáci mali niekoľko príležitostí zmeniť skóre. Brankár Liptákov však podržal mužstvo svojimi zázračnými zákrokmi.

Korunu v rôznych významoch predstavia odborníci na Zvolenskom zámku

Podujatie priblíži Svätoštefanskú korunu aj vývoj platidiel v období raného stredoveku.

LIMFU: Šláger zvládli lepšie hráči Oranjes

V dvanástich zápasoch padlo 71 gólov a hralo sa veľmi slušne, bola udelená jediná žltá karta.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Príčiny smrteľnej nehody známe. Vodička (†78) prešla do protismeru

Podľa našich zistení prešla z neznámych príčin do protismeru.

Bojnická nemocnica bola v hodnotení najhoršia na Slovensku. Prečo?

Zdravotnícke zariadenia porovnávali v piatich hlavných oblastiach.

Naozaj si musia pacienti do martinskej nemocnice nosiť už aj svoj teplomer?

​​​​​​​Tepličan musel stráviť pár dní na lôžku v martinskej nemocnici, no pred prijatím ho zarazil zoznam vecí, ktoré si má so sebou priniesť. Zdalo sa mu absurdné, že od neho žiadajú aj vlastný digitálny teplomer.

Vybrali SME

Už ste čítali?