KRIVÁŇ. Mútna voda v rieke, a rybár napriek tomu vyťahoval podberákom jedného pstruha za druhým. Nedeľné popoludnie bolo na rybačku ako stvorené, no s pribúdajúcimi pstruhmi bola rybárova tvár čoraz zachmúrenejšia. Ako by sa mohol z úlovku tešiť? Veď pstruhy, ktoré z vody vyberal, boli mŕtve.
Zbežný pohľad do rieky hovoril za všetko. Tiekla v nej voda, do ktorej by človek nerád vstupoval.
„Slatina je pod dlhodobým tlakom odpadového zaťaženia. Najhoršie je to v úseku od Hriňovej po Detvu,“ povedal Peter Malatinec, hospodár Slovenského rybárskeho zväzu v Detve. On bol tým rybárom, ktorý z vody vyberal mŕtve pstruhy. Na päťdesiatmetrovom úseku v Kriváni ich „ulovil“ asi tucet. A to sa ani nenamočil. „Do vody sa neodvážim vstúpiť, taký je tam bordel,“ vysvetlil.
Premnožené sinice
Podpoľanie zásobuje vodou Novohrad. Polovica vody zo Slatiny sa od Hriňovej odvádza ako pitná do Lučenca a zvyšok, ktorý pokračuje v rieke, jednoducho nestíha splaviť všetky nečistoty. Najmä nie pri takej veľkej záťaži, aká je v súčasnosti. „Popri rieke je veľmi veľa zdrojov znečistenia. Najprv je to Hriňová. Mesto má čistiareň odpadových vôd, no to ešte neznamená, že z nej tečie do Slatiny čistá voda. Najbolestivejším úsekom je ale mliekareň v Hriňovej. Všetko, čo v rieke vidíte, tieto chaluhy nie sú priamo z mliekarne, sú ale dôsledkom toho, že vypúšťajú veľa biologického odpadu z výroby,“ dodal. To má za následok, že sa v rieke vo veľkom premnožujú sinice.
Upchalo im žiabre
Podľa Inšpektorátu životného prostredia v Banskej Bystrici sa znečistenie dostalo do rieky z nádrže pri súkromnej elektrárni v Korytárkach. „Majiteľ tam niečo opravoval a pritom došlo k úniku časti sedimentov. Pri vyššom prietoku by sa nič nestalo,“ vysvetlil Martin Schabjuk z odboru inšpekcie ochrany vôd. Podľa neho sa do rieky dostali zvyšky pôdy, listov a konárov. Tie rybám upchali žiabre a preto uhynuli.
Všetko, čo žilo, už nežije
Peter Malatinec nevedel odhadnúť škodu na mŕtvych rybách. Mrzelo ho, že ryby, ktoré za peniaze rybárov nakúpili a vypustili do Slatiny, skončili svoju životnú púť už po týždni. „Aj keď som členom rybárskeho zväzu, musím sa na to pozerať ako obyčajný človek, ktorý má právo na zdravé životné prostredie. Škody preto nemôžeme počítať iba na rybách, ale na celom životnom prostredí.“ Pri pohľade na pstruhy vysypané z vreca dodal: „Všetko, čo žilo, už nežije. Slatina už jednoducho nevládze. Je z nej jedovatá a mŕtva stoka.“
Znečistenie rieky nemôže človek prehliadnuť a často ho aj poriadne cítiť. „Slatina nielen vyzerá, ale aj smrdí ako obyčajná stoka. Najmä, keď je teplo,“ skonštatoval Emil Gonda, ktorý žije v Kriváni v blízkosti rieky, a preto má o nej aký - taký prehľad.
