SLIAČ. Beriem do rúk fotoaparát, aby som čo najlepšie zachytil okamih, ktorý sa nikdy nebude opakovať. Očami hľadám tú najlepšiu pozíciu, v ušiach mi hrá jarný vánok a nohy automaticky počúvajú príkazy z mozgu. Pomaly sa presúvam, veď chcem urobiť výbornú fotku. Chcem zachytiť hru svetla medzi stromami a ani si neuvedomujem, čo všetko mám k dispozícii. Počujem, vidím, chodím, hovorím... Aká samozrejmosť.
Jedinečný dokument
Púšťam si krátky film o Danke Pekarovičovej z Vrbového, ktorá maľuje nohami. Poviete si, prečo nie. Ak nemôže rukami, tak sa človek naučí držať štetec alebo ceruzku aj nohami. Danka je od detstva postihnutá detskou obrnou. Napriek tomu, že nehovorí a nepočuje, navštevuje umeleckú školu a svoje umenie ďalej rozvíja. „Pohľad zo svojho sveta vyjadruje aj svojimi obrazmi. Keď si vás obľúbi, tak vás jemným dotykom nohy akoby pozdravila,“ povedal Arpád Beník, predseda Slovenskej agentúry na podporu zdravotne postihnutých občanov.
Jedinečný dokument o Danke natočila Česká televízia. „Je to krátky film, no priamo dokazuje, ako nohami maľuje. Predstavíme ho ľuďom práve 12. apríla,“ doplnil Beník. Danka Pekarovičová už nohami namaľovala približne päťdesiat obrazov, časť z nich je vystavená v Sliači, kde minulý štvrtok otvorili výstavu umenia hendikepovaných umelcov.
Aj pre verejnosť
Práve Slovenská agentúra na podporu zdravotne postihnutých občanov SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch z Banskej Bystrice a Letiskom Sliač pripravili výstavu v Sliači. Galériu umenia Letiska Sliač zaplnili najmä obrazy a fotografie z tvorby ľudí, ktorým život či osud pripravil o niečo náročnejšiu púť, ako väčšine spoločnosti.
Výstava potrvá do 12. apríla, kedy bude medzinárodná konferencia hendikepovaných umelcov a sociálnych zariadení zo Slovenska a Českej republiky. Už tento týždeň začnú výstavu navštevovať študenti stredných aj základných škôl z celého regiónu. „Takto im chceme priblížiť svet hendikepovaných umelcov, aby si viac vážili umenie, ktoré títo zlatí ľudia prezentujú navonok. Budeme im tiež premietať krátke videofilmy z ich života,“ vysvetlil Arpád Beník. Výstava je otvorená aj pre širokú verejnosť.
Začínal s olejovými farbami
Jozef Hubálek má na výstave dvadsaťtri obrazov. Od detstva si rád kreslil, pred deviatimi rokmi to skúsil aj na plátno. Medzitým mu život „zamiešala" skleróza multiplex. „Prvý obraz? Myslím si, že išlo o nejaké vlnky,“ zasmial sa.
Doteraz namaľoval asi štyridsiatku obrazov. „Mal som prestávky, boli aj dva – tri roky, kedy som nenamaľoval ani jeden,“ dodal. Začínal s olejovými farbami, posledné roky už maľuje iba s akrylovými farbami. „Je to aj pre peniaze, akrylové sú o niečo lacnejšie.“
Motívy na obrazoch Jozefa Hubálka sú abstraktné, čo mu maximálne vyhovuje. „Môžem si tam dať čokoľvek,“ dodal. Priznal, že niekedy sa mu ťažko odpovedá na otázku: čo tým chcel autor povedať? Aj preto nemajú jeho obrazy ani žiadne názvy. „Obraz nerobím s predstavou, že tam bude to alebo ono. Jednoducho začnem a postupne, počas maľovania, prichádzajú ďalšie nápady. Až kým si nepoviem – to už stačí,“ pokúsil sa vysvetliť proces vzniku obrazu Jozef Hubálek. Svoju tvorbu verejne neprezentuje veľmi dlho, ak aj niečo predal, bolo to väčšinou svojim známym.
V rámci medzinárodnej prezentácie 12. apríla bude prvá verejná aukcia obrazov v našom regióne. „Po slávnostnej vernisáži budeme licitovať každý jeden obraz a aj fotografiu,“ vysvetlil Beník. Pokiaľ sa podarí všetko predať, časť peňazí pôjde umelcom a zvyšok dajú chorým deťom a obyvateľom detských domovov. „Rozdelíme to práve v tomto regióne,“ doplnil Beník.
So svojou fotkou vôbec nie som spokojný. Nepomohlo nič. Ani dobrá pozícia, ani ideálne svetelné podmienky. Možno som iba nemal šťastie na ten správny okamih. Šťastie? S umením predsa nemôže súvisieť.
