Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Kozia koža bola najlepším materiálom pre dôležitú listinu

Kým originál kráľovskej listiny je naďalej ukrytý v archíve, faksimile starej listiny právom zaujíma čestné miesto v Podpolianskom múzeu v Detve.

DETVA. Panovník František I. Habsburský udelil Detve právo na organizovanie trhov a jarmokov v roku 1811. Tým ho povýšil na mestečko. Dôležitá listina je v súčasnosti uložená vo zvolenskom archíve, Detva si preto dala vyrobiť faksimile, čo je presná kópia. Niekoľko mesiacov ho vyrábal Ivan Kopáčik, študent Fakulty reštaurovania Univerzity Pardubice v Litomyšli.

faks1_490.jpg

Od začiatku vedel, že výrobný postup by sa mal zhodovať s výrobou pôvodnej listiny z roku 1811. Veď faksimile je kópia, ktorá je na nerozoznanie od originálu. Vrátane všetkých chýb a poškodení. Keď priložíte k sebe originál a faksimile, na prvý pohľad musia byť totožné.

Skryť Vypnúť reklamu

Dlhá príprava

Základné údaje získaval priamo v archíve vo Zvolene, ktorý, podľa študenta reštaurátorstva, nemá práve ideálne podmienky na uchovanie takejto dôležitej listiny. „Najprv som musel zistiť rozmery, druh použitého materiálu, urobiť farebné skúšky a, samozrejme, prepísať text na pauzák,“ vysvetľuje Ivan Kopáčik.

Len písanie na pauzák mu trvalo celý deň. Manipulácia s originálom si vyžadovala veľkú pozornosť, dvestoročný pergamen je veľmi krehký a ľahko sa láme.

K faksimile patrí aj pečať, ktorá je zavesená na hodvábnych nitiach a umiestnená v drevenom puzdre. Aby ich mohol verne napodobniť, musel si v archíve urobiť odtlačok pečate a aj puzdra. Hodiny práce za sebou, a stále bol iba na začiatku.

Kozia koža

Samotný pergamen je drahým materiálom. Zohnať ho v takom veľkom formáte, bez slabých miest, navyše aby nasával atrament rovnomerne na celej ploche, považoval za drahé riešenie. Rozhodol sa, že si ho sám vyrobí. Išlo o časovo náročnejšie, no, ako hovorí, lacnejšie riešenie. Originál je z kozej kože a presne takým muselo byť aj faksimile.

Skryť Vypnúť reklamu

Kým nasolenú a vysušenú kožu zmenil na pergamen, trvalo mu viac ako mesiac. Najprv ju zbavil nečistôt a potom bola tri týždne naložená vo vápennom mlieku. Po tomto období sa všetky chlpy dali ľahko oddeliť od kože. Hladkú kožu napol na rám. „Práve vtedy sa stáva pergamenom,“ dodáva Kopáčik. Nasledovalo detailné oškrabanie, náročné na pozornosť. Stačila malá nepozornosť a v koži by ostala diera, čím by pre ďalšiu prácu bola nepoužiteľná. Po natiahnutí na rám a vysušení si vyrezal potrebnú veľkosť a napol ho na drevenú dosku.

Tak, ako tradičná výroba, aj písanie vrátilo Kopáčika dvesto rokov dozadu. Povrch pergamenu je zamatový, na to, aby sa atrament nerozpíjal, musia sa póry takpovediac zatiahnuť, na čo slúži krieda. Vtieral ju do pergamenu. „To je už celé storočia úplne totožný proces práce s pergamenom, ktorý v podstate platí dodnes,“ vysvetľuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Písal brkom

Pred začiatkom písania si cez pauzák preniesol text na pergamen. Po tejto operácii to ešte ani zďaleka nevyzeralo pekne a text si vyžadoval veľké korektúry. Základná otázka znela: čím písať? Kovové pierka sa začali používať už koncom 18. storočia, no rovnako mohol byť napísaný klasickým brkom. Vybral si husie brko. Na pergamen bolo rozhodne lepšie, kovové pero by ho zbytočne doškriabalo.

Ani brko sa, samozrejme, nedalo použiť bez úpravy. Nad plameňom ho nahrieval, kým telo brka nestvrdlo a zrezal, aby sa s ním dalo písať. Najskôr si ale musel navariť atrament. „Je to železodubenkový atrament, taký sa používal od staroveku až do konca 19. a niekde dokonca až do polovice 20. storočia. Využívali ho najmä archivári, pretože je veľmi stály. Jeho výroba, to by bolo na samostatnú kapitolu,“ vysvetľuje Kopáčik, podľa ktorého išlo o hotovú alchýmiu.

faks2_490.jpg

Samotné písanie nie veľmi dlhého textu považuje za najťažšiu fázu výroby faksimile. „To vám neprajem,“ smeje sa Ivan Kopáčik. Náročnosť zvýrazňovala veľkosť listiny, ťažko sa píše, keď na jej vrch ledva dosiahnete. Písmenko k písmenku, osem hodín denne... Na to, aby dosiahol úplne totožný tvar, každé jedno písmeno mal zväčšené. Celkovo mu iba písanie zabralo viac ako šesťdesiat hodín.

Na zadnú stranu pergamenu ešte doplnil takzvaný regest, čo je obsah listiny, ktorý slúžil archivárom. Na to, aby zistili, aký je na nej text, ju nemuseli úplne rozbaľovať, stačilo ju otvoriť.

Otázkou bolo, ako dodať novému pergamenu dvestoročný nádych. Riešenie je jednoduché. Na dotvorenie efektu starej listiny použil obyčajný prach z police.

Pečať

Samostatnou úlohou bola výroba pečate a puzdra. Drevené puzdro dal vyrobiť stolárovi v Čechách, do úplne vernej podoby ho musel dokončiť sám. Potrebnú farebnosť dosiahol moridlom. „Nedokázali sme nájsť drevo s rovnakými letokruhmi, aké má originál, preto je medzi nimi malý rozdiel,“ dopĺňa ďalší detail autor faksimile. Náročné bolo tiež odlievanie pečate. Kým na origináli pred dvesto rokmi jednoducho pritlačili pečatidlo, Ivan Kopáčik si najprv musel vytvoriť jeho kópiu. Na pečať použil včelí vosk.

Náš malý sprievodca výrobou faksimile sa týmto končí. V čase moderných kopírok vzbudzujú hodiny precíznej práce strávenej nad faksimile rešpekt. Kým originál kráľovskej listiny je naďalej ukrytý v archíve, faksimile starej listiny právom zaujíma čestné miesto v detvianskom Podpolianskom múzeu. Veď si to taký dôležitý dokument aj zaslúži. Tak, ako si pre pestovanie národnej hrdosti zaslúži pozornosť každý čriepok našej národnej histórie.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 922
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 335
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 22 487
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 121
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 762
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 816
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 11 453
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 422
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 557
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 535
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Lesníci ukončili rekonštrukciu budovy na Sokolskej

Rekonštrukčné práce si vyžiadali viac ako 1,8 milióna eur.

Budova NLC po rekonštrukcii.

Štátne kúpele v Dudinciach zatvorili

Vedenie štátneho podniku sa rozhodlo zatvoriť celé liečebné zariadenie.

Ilustračné foto.
Technická univerzita vo Zvolene.

Vo Zvolene bude 20 odberných miest

Mesto pripravilo odporúčania času aj ulíc.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Už ste čítali?