Utorok, 16. október, 2018 | Meniny má Vladimíra

Kozia koža bola najlepším materiálom pre dôležitú listinu

Kým originál kráľovskej listiny je naďalej ukrytý v archíve, faksimile starej listiny právom zaujíma čestné miesto v Podpolianskom múzeu v Detve.

DETVA. Panovník František I. Habsburský udelil Detve právo na organizovanie trhov a jarmokov v roku 1811. Tým ho povýšil na mestečko. Dôležitá listina je v súčasnosti uložená vo zvolenskom archíve, Detva si preto dala vyrobiť faksimile, čo je presná kópia. Niekoľko mesiacov ho vyrábal Ivan Kopáčik, študent Fakulty reštaurovania Univerzity Pardubice v Litomyšli.

faks1_490.jpg

Od začiatku vedel, že výrobný postup by sa mal zhodovať s výrobou pôvodnej listiny z roku 1811. Veď faksimile je kópia, ktorá je na nerozoznanie od originálu. Vrátane všetkých chýb a poškodení. Keď priložíte k sebe originál a faksimile, na prvý pohľad musia byť totožné.

Článok pokračuje pod video reklamou

Dlhá príprava

Základné údaje získaval priamo v archíve vo Zvolene, ktorý, podľa študenta reštaurátorstva, nemá práve ideálne podmienky na uchovanie takejto dôležitej listiny. „Najprv som musel zistiť rozmery, druh použitého materiálu, urobiť farebné skúšky a, samozrejme, prepísať text na pauzák,“ vysvetľuje Ivan Kopáčik.

Len písanie na pauzák mu trvalo celý deň. Manipulácia s originálom si vyžadovala veľkú pozornosť, dvestoročný pergamen je veľmi krehký a ľahko sa láme.

K faksimile patrí aj pečať, ktorá je zavesená na hodvábnych nitiach a umiestnená v drevenom puzdre. Aby ich mohol verne napodobniť, musel si v archíve urobiť odtlačok pečate a aj puzdra. Hodiny práce za sebou, a stále bol iba na začiatku.

Kozia koža

Samotný pergamen je drahým materiálom. Zohnať ho v takom veľkom formáte, bez slabých miest, navyše aby nasával atrament rovnomerne na celej ploche, považoval za drahé riešenie. Rozhodol sa, že si ho sám vyrobí. Išlo o časovo náročnejšie, no, ako hovorí, lacnejšie riešenie. Originál je z kozej kože a presne takým muselo byť aj faksimile.

Kým nasolenú a vysušenú kožu zmenil na pergamen, trvalo mu viac ako mesiac. Najprv ju zbavil nečistôt a potom bola tri týždne naložená vo vápennom mlieku. Po tomto období sa všetky chlpy dali ľahko oddeliť od kože. Hladkú kožu napol na rám. „Práve vtedy sa stáva pergamenom,“ dodáva Kopáčik. Nasledovalo detailné oškrabanie, náročné na pozornosť. Stačila malá nepozornosť a v koži by ostala diera, čím by pre ďalšiu prácu bola nepoužiteľná. Po natiahnutí na rám a vysušení si vyrezal potrebnú veľkosť a napol ho na drevenú dosku.

Tak, ako tradičná výroba, aj písanie vrátilo Kopáčika dvesto rokov dozadu. Povrch pergamenu je zamatový, na to, aby sa atrament nerozpíjal, musia sa póry takpovediac zatiahnuť, na čo slúži krieda. Vtieral ju do pergamenu. „To je už celé storočia úplne totožný proces práce s pergamenom, ktorý v podstate platí dodnes,“ vysvetľuje.

Písal brkom

Pred začiatkom písania si cez pauzák preniesol text na pergamen. Po tejto operácii to ešte ani zďaleka nevyzeralo pekne a text si vyžadoval veľké korektúry. Základná otázka znela: čím písať? Kovové pierka sa začali používať už koncom 18. storočia, no rovnako mohol byť napísaný klasickým brkom. Vybral si husie brko. Na pergamen bolo rozhodne lepšie, kovové pero by ho zbytočne doškriabalo.

Ani brko sa, samozrejme, nedalo použiť bez úpravy. Nad plameňom ho nahrieval, kým telo brka nestvrdlo a zrezal, aby sa s ním dalo písať. Najskôr si ale musel navariť atrament. „Je to železodubenkový atrament, taký sa používal od staroveku až do konca 19. a niekde dokonca až do polovice 20. storočia. Využívali ho najmä archivári, pretože je veľmi stály. Jeho výroba, to by bolo na samostatnú kapitolu,“ vysvetľuje Kopáčik, podľa ktorého išlo o hotovú alchýmiu.

faks2_490.jpg

Samotné písanie nie veľmi dlhého textu považuje za najťažšiu fázu výroby faksimile. „To vám neprajem,“ smeje sa Ivan Kopáčik. Náročnosť zvýrazňovala veľkosť listiny, ťažko sa píše, keď na jej vrch ledva dosiahnete. Písmenko k písmenku, osem hodín denne... Na to, aby dosiahol úplne totožný tvar, každé jedno písmeno mal zväčšené. Celkovo mu iba písanie zabralo viac ako šesťdesiat hodín.

Na zadnú stranu pergamenu ešte doplnil takzvaný regest, čo je obsah listiny, ktorý slúžil archivárom. Na to, aby zistili, aký je na nej text, ju nemuseli úplne rozbaľovať, stačilo ju otvoriť.

Otázkou bolo, ako dodať novému pergamenu dvestoročný nádych. Riešenie je jednoduché. Na dotvorenie efektu starej listiny použil obyčajný prach z police.

Pečať

Samostatnou úlohou bola výroba pečate a puzdra. Drevené puzdro dal vyrobiť stolárovi v Čechách, do úplne vernej podoby ho musel dokončiť sám. Potrebnú farebnosť dosiahol moridlom. „Nedokázali sme nájsť drevo s rovnakými letokruhmi, aké má originál, preto je medzi nimi malý rozdiel,“ dopĺňa ďalší detail autor faksimile. Náročné bolo tiež odlievanie pečate. Kým na origináli pred dvesto rokmi jednoducho pritlačili pečatidlo, Ivan Kopáčik si najprv musel vytvoriť jeho kópiu. Na pečať použil včelí vosk.

Náš malý sprievodca výrobou faksimile sa týmto končí. V čase moderných kopírok vzbudzujú hodiny precíznej práce strávenej nad faksimile rešpekt. Kým originál kráľovskej listiny je naďalej ukrytý v archíve, faksimile starej listiny právom zaujíma čestné miesto v detvianskom Podpolianskom múzeu. Veď si to taký dôležitý dokument aj zaslúži. Tak, ako si pre pestovanie národnej hrdosti zaslúži pozornosť každý čriepok našej národnej histórie.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára!
  3. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  5. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite
  7. Zvodný jesenný look s AVONom a Darou!
  8. Košická spoločnosť Ness formálne otvorila office v Poprade
  9. Hyundai i20 – Ideálny parťák
  10. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku
  1. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  2. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára!
  3. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  4. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite
  5. Zvodný jesenný look s AVONom a Darou!
  6. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  7. Výhody virtuálneho sídla spoločnosti
  8. Medzinárodný týždeň na EU v Bratislave
  9. Košická spoločnosť Ness formálne otvorila office v Poprade
  10. Ako znížiť spotrebu energie v obciach a mestách
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 401
  2. Sládok Pilsner Urquell: Neviem prečo zdokonalovať Prazdroj 13 252
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 11 844
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 379
  5. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 825
  6. Nepodceňujte príznaky psoriázy 4 764
  7. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku 2 403
  8. Prečo úspešní odchádzajú od nedokončených úloh? 2 241
  9. Dlhopisy s fixným výnosom 6,6 % p.a. 1 995
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 1 995

Hlavné správy z MY Zvolen

Polícia preveruje predaj župného majetku, zaujal ju Kotlebov šrot

Zmluvy na euro neplatia. Medzi predanými strojmi boli zrejme aj pojazdné kusy v hodnote tisícov eur.

V Hriňovej našli bronzovú dýku starú asi tritisíc rokov

V horskom prostredí Hriňovej ide o prvý takýto nález.

Medzi Sliačom a Vlkanovou bude pre opravu priecestia výluka

Počas výluky bude vypnutá výstražná svetelná signalizácia na piatich železničných priecestiach.

Muži v čiernom prehovorili, ako sa im v uliciach darí

Začiatky boli ťažké, nemali rešpekt, museli si ho vybudovať, priznávajú.

Prvá výhra MVK Zvolen prišla v Starej Ľubovni

Do Starej Ľubovne cestovali Zvolenčania s jasným cieľom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Poľovníka na Orave v lese napadol medveď

Muž leží s mnohopočetnými tržnými ranami v trstenskej nemocnici.

V Hriňovej našli bronzovú dýku starú asi tritisíc rokov

V horskom prostredí Hriňovej ide o prvý takýto nález.

Hokejový talent hrával aj vo Švédsku či Fínsku: Radšej budem amatérom

Hokejista Martin Pavlíček pôsobil vo viacerých destináciách Európy.

Vybrali SME

Už ste čítali?