KRUPINA. Už viac ako 200 rokov má jedna z najstarších kroník písaných v Krupine, ručne písaná cirkevná kronika mesta Krupina - Protocollum historico diplomaticum.
"Keď si zoberiete tú knihu do rúk, tak si poviete, že ten človek musel mať až božskú trpezlivosť, pretože kronika má 764 strán," hovorí súčasný kronikár mesta Miroslav Lukáč. Kronika zahrňovala obdobie vzniku mesta, to je 12. a 13. storočie a posledné údaje v nej sú k roku 1800. Dnes je uložená v archíve rímskokatolíckej fary v Krupine.
"Je to vlastne spísaný súbor všetkých možných dovtedajších listín o meste, alebo aj ako názov hovorí, ide o protokol listín, ktoré sa dotýkajú mesta Krupina," približuje dielo Lukáč. Krupinský mestský archív bol totiž v minulosti jeden z najbohatších mestských archívov na Slovensku, ktorý umožňoval takúto obsiahlu kroniku napísať.
Nižňanský napísal neskôr aj ďalšie, vyše 300-stranové dielo o Krupine - Rerum Carponensium, ktoré sa nachádza v archíve Maďarskej akadémie vied v Budapešti.
Kým prvé dielo sa týka predovšetkým dejín miestnej rímskokatolíckej farnosti, to druhé sa dotýka politických, spoločenských, hospodárskych a náboženských dejín mesta.
V 19. storočí sa kronika nepísala, začalo sa s tým až na začiatku 20. storočia, v roku 1901, keď sa v Krupine postavil mestský dom. "Táto kronika sa kontinuálne, hoci s malými prestávkami píše dodnes," pokračuje historik.
Prvým kronikárom bol Gustáv Jesenský, ktorý bol miestnym notárom. Prvé záznamy sú však veľmi stručné, majú len po tri, štyri strany a dotýkajú sa napríklad stavby významných objektov, ktoré sa začali v tom období stavať.
Širšie spracované je až obdobie II. svetovej vojny a obdobie po vojne, kde sú už záznamy z viacerých oblastí života mesta. Významnými kronikármi boli vtedy napríklad Emil Nemec, archivár Michal Kľučka a Vladimír Júda. Do 50. rokov uplynulého storočia sa krupinské kroniky písali ručne, potom na klasickom písacom stroji. Najmodernejší spôsob písania záznamov na počítači zaviedol až v roku 2005 historik a kronikár Miroslav Lukáč.
