ZVOLEN. Dvojica, ktorá obsadila priechod do Trhovej ulice, bola iná. Akoby nehrali pre nás, aj keď im každý mohol tiež niečo prihodiť. Človek pri nich naozaj nemal pocit, že sú tam iba a iba pre peniaze. Práve naopak, hrali pre seba a ak sme chceli, mohli sme si z tej hudby tiež niečo odniesť. „Baví nás hrať,“ povedal stručne Martin Moravčík zo Žiliny, študent Technickej univerzity vo Zvolene. Býva neďaleko námestia, a keď ho do Zvolena prišiel navštíviť kamarát, tiež hudobník, Jakub Kolárik, vyšli si zahrať aj medzi ľudí. „Je celkom zaujímavé sledovať reakcie ľudí,“ doplnil. Reakcie sú rôzne, niekomu sa ich hudba páčila, niekomu nie a často to dali najavo. „Najmä keď hráme niečo naše, zo srdca, čo je úplná improvizácia, vtedy potrebujeme vidieť reakcie ľudí. A popritom si nejakú korunku zarobíme,“ dodal Martin.
Termity na Slovensku ťažko zohnať
Martin hráva na perkusie ako darbuka, väčšie africké bubny djembe alebo aj na aquadrum. Hrá na všetko, čo nezainteresovanému pripomína bubny. Hrá rukami aj paličkami. Teraz, v zime, je to výhodnejšie paličkami, človeku nemrznú prsty. Trochu závidel kamarátovi, ktorý si mohol dovoliť aj hrubé rukavice. „Ten musí mať zasa papuľu rozhýbanú,“ zasmial sa Martin. Kamarát Jakub Kolárik hral na didžeridu a tento pôvodom austrálsky nástroj naozaj potrebuje iba dobre vytrénované ústa. Didžeridu, na ktorom Jakub vo Zvolene hral, bolo vyrobené na Slovensku a aj keď Jakub už pár týchto nástrojov vyrobil, na námestí hral s didžeridu od iného výrobcu. „Čím tvrdšie drevo, tým lepšie. V podstate každé drevo má svoj zvuk,“ povedal Jakub o výrobe tohto zaujímavého nástroja. Didžeridu je v podstate iba kus prevŕtaného dreva. Originál v Austrálii robia tak, že drevo strčia do termitiska a termity vyžerú jeho vnútro. U nás je ťažko zohnať termity a vŕtanie je najdostupnejšou metódou. „Ešte sa zvykne vyrobiť tak, že sa drevo pozdĺžne prepíli, vnútro vydlabe a potom sa polovice znova spoja," doplnil.
Didžeridu sa dá kúpiť aj za stovku
Naučiť sa hrať na didžeridu vraj nie je až také ťažké. „Mal som doma nejaké nahrávky, niečo som si k tomu ešte zohnal, kade-tade som sa informoval a potom som sa začal učiť. Skúšal som, skúšal, až kým sa mi to nepodarilo,“ vysvetlil Jakub svoju cestu k ovládaniu tohto nástroja. Na didžeridu hráva už desať rokov.
Cena didžeridu je rôzna, dá sa kúpiť aj za sto eur. Originál, ktorý je z eukalyptu a vyžratý termitmi, stojí asi päťstovku. Návodov, ako si vyrobiť didžeridu doma, je na webe veľké množstvo.
„Hovorí sa, že zvuk priaznivejšie pôsobí na človeka, pokiaľ si hudobný nástroj vyrobil sám,“ vysvetlil Martin Moravčík. Inak znie nástroj, ktorý má všetko presne vyrezané a vyfrézované a inak nástroj, ktorý výrobca ručne vydlabával. Takýto zvuk je jedinečný, nikdy sa vám nepodarí urobiť úplne rovnaký. Sú v ňom zvukové odchýlky, ktoré mu dávajú celkom svojský zvuk.
Lepšie ako správy v televízii
Dvojica Žilinčanov hrala aj na ďalších zaujímavých nástrojoch. Jeden, pripomínajúci UFO, mal priemer štyridsať centimetrov. „To je aqua- drum. Je to nástroj, ktorý vyrobil niekto v Turecku a zistil, aké veľké majú byť tieto uši a aký zvuk majú vydávať. Podobných nástrojov je už veľa, existujú hapidrumy, steeldrumy a neviem aké ešte, ktoré fungujú na podobnom princípe. Sú z rôznych materiálov, a preto je aj ich zvuk iný,“ vysvetlil Martin. Jeho aquadrum nie je bežným hudobným nástrojom, ako sa hovorí do batohu, veď váži asi päť kilogramov. „Je to pritom ideálny relaxačný nástroj, človek si pri ňom výborne oddýchne. Určite je to lepšie, ako pozerať správy v televízii,“ zasmial sa Martin. Priznal, že najprv to bola iba láska k hudbe a neskôr sa to vyvinulo v životnú filozofiu. „Človek časom zistí, že ho to napĺňa a dozvie sa, čo sú to alikvótne tóny, ako zvuk pôsobí a ďalšie veci. Včera sme, napríklad, boli na prednáške o tibetských miskách a tam to bolo vyslovene o liečení. Každý tón pôsobí na nejaký orgán a keď má človek zdravotný problém, možno ho liečiť aj prostredníctvom zvuku. O tom je dnes už celá veda,“ dodal Martin.
