ZVOLENSKÁ SLATINA. Ani takmer šesť rokov po smrti sa husľový virtuóz Rinaldo Oláh nedočkal svojho kríža. Rodina ho dala spopolniť, hoci kremácia je v rozpore s rómskymi tradíciami. Kde je urna s jeho popolom, sa nevie.
Napriek tomu, že si želal byť pochovaný v rodnej Zvolenskej Slatine.
Spomienke na koncertného majstra SĽUK-u, prezývaného Paganini zo Slatiny, venovali vlani v lete festival Očovská folklórna hruda. Na ňom sa všetci, ktorí v programe na jeho počesť účinkovali, zhodli, že taká osobnosť, akou Rinaldo Oláh bol, musí mať svoj pomník.
„Janko Petrenka, niekdajší tanečník SĽUK-u, spomína, ako mu Rinaldo povedal: Janko, chcem spočinúť vedľa Dušíka, doma,“ povedal jeden z organizátorov festivalu Roman Malatinec. Familiárnu prezývku Dušík mal ďalší vynikajúci rómsky huslista zo Zvolenskej Slatiny Ján Berky. Rinaldo Oláh však v rodnej zemi nespočinul.
Po urne pátrajú
Roman Malatinec predpokladá, že urnu má doma bývalá manželka Rinalda Oláha. Muzikant sa s ňou začiatkom sedemdesiatych rokov rozviedol. Žije stále zrejme v Bratislave, kde sa ešte ako manželia v päťdesiatych rokoch presťahovali, keď sa z Rinalda Oláha stal primáš ľudovej hudby SĽUK-u.
„Na poslednej známej adrese už nie je a ani jej príbuzní o nej nič nevedia,“ skonštatoval muzikant Michal Budinský z Temperament Cimbal Orchestra, ktorý o Rinaldovi Oláhovi ako študent konzervatória napísal diplomovú prácu. „Sľukári z Rinaldových čias hovoria, že chce urnu speňažiť,“ dodal.
Jeho exmanželka za približne dvetisíc korún už po ňom predala kompozície vydaných aj nevydaných diel. „Teraz možno majú hodnotu pár eur, no časom ich hodnota možno vzrastie. Ich umelecká cena je však nevyčísliteľná,“ dodal Budinský.
Zomrel v chudobe
V SĽUK-u pôsobil fenomenálny hudobník 33 rokov, s ním precestoval približne šesťdesiat krajín. Bravúrne dokázal zahrať najťažšie veci od Brahmsa či Paganiniho. Z klasickej hudby čerpal podnety pri úpravách ľudovej piesne, ktorej tak dodal úplne iný rozmer. „Hovorí sa o ňom, že preskočil dobu o niekoľko generácií. Robil úžasné skladby,“ povedal Budinský.
Karol Plicka sa ho snažil nasmerovať do sveta vážnej hudby. Dostal vraj aj ponuku na štúdium u Davida Oistracha v Moskve, ktorého považovali za jedného z najprominentnejších huslistov minulého storočia, svojimi koreňmi však bol zrejme príliš spútaný s ľudovou hudbou.
Napriek slávnym rokom prežil posledné roky života v chudobe ako bezdomovec. „Bol takým človekom, akými boli jeho piesne. Živý, nespútaný, vedel sa rozdať,“ dodal Budinský.
Svoj rodný dom vo Zvolenskej Slatine prenajal po matkinej smrti začiatkom deväťdesiatych rokov istej rómskej rodine. „Žijú tam dodnes, no nie sú to jeho príbuzní,“ povedala starostka Zvolenskej Slatiny Jana Klimová.
Obec chce pomôcť
Pri pátraní po urne chce obec pomôcť, aj podľa starostky by mal mať Rinaldo Oláh v rodnej obci svoj pamätník. Miesto na cintoríne nemienia nikomu účtovať, zrejme by ho ani nemal kto zaplatiť. „Sľukári, ktorí s Rinaldom Oláhom hrávali, sú ochotní prispieť na náhrobný kameň, no najskôr musia získať urnu s jeho popolom,“ dodala starostka.
Hudobníci Malatinec s Budinským by to chceli stihnúť do mája, keď bude vo Zvolenskej Slatine piaty ročník celéslovenskej súťaže primášov o Cenu Rinalda Oláha. Tá vznikla práve na jeho počesť.
„Zapáliť si sviečku pri jeho hrobe a zaspomínať na jeho veľké muzikantské srdce by bolo tým najväčším prianím každého z nás, ktorí tohto velikána obdivovali a poznali,“ povedal Budinský, no sám vie, že termín je nereálny.
Koncertná spomienka
Premiéru bude mať vo Zvolene, reprízu v Bratislave.
Rinaldo Oláh nahral nespočetné množstvo svojich virtuóznych skladieb. Oživiť ich chcú jeho nasledovníci v programe Paganiny zo Slatiny, ktorý bude mať premiéru v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene 29. februára a reprízu niekedy na prelome apríla a mája, presný termín ešte nie je známy, v Divadle SĽUK-u v Bratislave.
Budú znieť v podaní viacerých spevákov a husľových interpretov v sprievode Temperament Cimbal Orchestra a sólistov aj ľudovej hudby SĽUK-u. Spomínať naňho budú hostia Milan Križo, Heda Melicherová, Róbert Gašpar, Ján Petrenka či Ján Kulich.
(moj)
