Svet zvierat, hmyzu či vtáctva fascinoval Antona Krištína odmala. Postupne sa čoraz viac zaujímal o detaily z ich života, o stratégie ich prežívania v hraničných situáciách. Dnes sa im venuje profesionálne.
ZVOLEN. Vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied vo Zvolene Anton Krištín patrí k uznávaným expertom vo svojej oblasti aj v zahraničí. Ohlas na jeho vedecké výsledky dokumentuje, napríklad, vysoký počet citácií, ktoré napĺňajú už druhú tisícku.
Rieši vedecké projekty, publikuje vo vedeckých časopisoch, zborníkoch a monografiách, školí mladých adeptov vedy, doktorandov. Organizuje vedecké podujatia, spolupracuje na ochranárskych projektoch. Okrem tohto všetkého veľa času trávi v prírode, ktorá je jeho hlavným „pracoviskom“. Napriek tomu necíti, že pre prácu musel niečo obetovať. „Robím to, čo ma baví. Je to môj koníček a nepotrebujem si preto hľadať iný,“ dodáva.
Zákony prírody
V minulosti sa, napríklad, podieľal na vytvorení feromónových prípravkov na lykožrúta smrekového. Z oblasti výskumu za jeden z najvýznamnejších objavov považuje experiment, ktorý vzbudil najväčší ohlas u vedcov aj na iných kontinentoch.
„Zistili sme, že aj vtáky svojím spôsobom trestajú svojich neverných partnerov,“ hovorí. „Keď jedného z partnerov v plodnej fáze podržíme istý čas mimo, po vypustení je druhý partner naňho veľmi agresívny. Samce trestajú samice napríklad tým, že ich naháňajú, alebo sa s nimi pária intenzívnejšie, agresívnejšie. Samice sa na partnera jednoducho vykašlú. Tie princípy, zákonitosti sú prakticky rovnaké ako u ľudí.“
Na experimente pracoval výskumník s kolegami šesť rokov, výsledky doplňovali o ďalšie pozorovania. „Prvá fáza výskumu sa nemohla považovať za dostatočnú, pretože sme v našich podmienkach nemali dostatok párov na pozorovanie. Museli sme vylúčiť, či ich správanie neovplyvňujú iné faktory. Nie je jednoduché robiť terénnu ekológiu. Samozrejme, jednoduchšie je to vo voliérach, lenže v nich je správanie sa vtákov iné ako v prirodzených podmienkach.“
Ohrozený druh, logo Podpoľania
Posledné roky sa Krištín venuje výskumu strakoša kolesára, ktorý je ohrozeným druhom. Jedna z najsilnejších populácií v strednej Európe žije na Podpoľaní a na nej skúma, prečo v tejto oblasti žije a čo potrebuje k životu.
„Je to dravý vták veľký ako sokol. Každý rok odlieta do južnej Afriky, preletí 10-tisíc kilometrov, a každý rok sa vracia na to isté miesto. Zostáva mu prakticky verný. Ľudia si naňho zvykli a niektorí si závidia, ak sa mu nevráti na tú istú hrušku či jabloň, kým susedovi áno. Nemusí sa vrátiť na úplne to isté miesto, môže sa usadiť o päťdesiat alebo sto metrov ďalej,“ vysvetľuje.
Strakoš kolesár žije väčšinou v nížinách. Ešte pred 20 – 30 rokmi hniezdil aj v Čechách a v Rakúsku, no za ten čas už na západ od Slovenska vyhynul. „Tým, že sa intenzívne využívala orná pôda, nezostali krovia so stromami. To strakoša vytlačilo do okrajových častí, napríklad aj na Podpoľanie, ktoré ostalo stáročia rovnaké. Úzke políčka, sady, lazy, krásna štruktúrou mozaikovitá krajina. Strakoš sa stal logom Podpoľania.“
Na Podpoľaní kontrolujú 60 – 100 hniezd, na Slovensku je ich dokopy necelých 600. „Možno sa to pre oblasť Podpoľania zdá málo, no na iných miestach žijú roztrúsene. Hoci máme ešte také krajinné oblasti na Orave či na novobanských štáloch, veľa ich tam nežije. Zrejme sa tam stratili aj iné vlastnosti krajiny, pre ktoré odtiaľ zmizol. Samce a samice sú tak často teritoriálne izolovaní, nemajú sa s kým páriť, čo je tiež dôvod poklesu ich populácie,“ hovorí vedec.
Fakty
Doktor prírodných vied Anton Krištín vyštudoval ekológiu živočíchov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zúčastnil sa pracovných pobytov na rôznych inštitútoch a univerzitách v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Španielsku, Izraeli a Číne. K jeho zahraničným skúsenostiam prispeli aj početné vedecké expedície, v ostatnom čase prevažne na iné kontinenty.
Pôsobí ako nezávislý expert Európskej komisie v Bruseli a v Paríži pre kategorizáciu chránených území siete NATURA 2000. S jeho menom sa dlhé roky spája činnosť Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko, v súčasnosti je jej podpredsedom. Ako člen Stráže prírody pôsobí v Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
Popri pracovných povinnostiach si nájde čas na šport, záhradníčenie, je vášnivým kaktusárom. „Ako to všetko môže stihnúť, zostáva aj pre jeho blízkych spolupracovníkov dosiaľ nepreskúmanou záhadou,“ prezradil jeho kolega Ján Kulfan.
Za zásluhy v biologických vedách udelila Akadémia vied Antonovi Krištínovi Čestnú plaketu. O jej udelení rozhodli ešte vlani, keď vedec (na snímke vľavo) oslávil 55. narodeniny. Do Zvolena ju prišiel vedcovi odovzdať podpredseda SAV Albert Breier. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
