Článok pokračuje pod video reklamou
ZVOLEN. Štvrťhodinu pred začiatkom piatkového protestu Gorila II bol na námestí vo Zvolene pokoj. Posilnené policajné hliadky postávali na prístupových trasách k námestiu, no organizátori sa veľmi neponáhľali. A desiatky ľudí márne vyzerali, kde protest vôbec má byť.
Všetko sa vyjasnilo, keď sa vedľa zamrznutej fontány objavili dva reproduktory. Teplota mínus pätnásť stupňov neodradila ani rečníkov a ani protestujúcich. Prišli nielen zo Zvolena, ale aj z Kremnice či Banskej Bystrice a podľa odhadov ich bolo asi 600.
Spojili sa
Rozpačitý začiatok sa s pribúdajúcimi minútami menil na slušný protest. Viacerí poskakovali, len aby sa trochu zahriali.
„Mesiac dozadu som bol znechutený, nechcel som pozerať správy, kde každý na každého len kydal. Posledné dva týždne sa všetci, lepšie povedané všetky gorily, spojili a zrazu sa tu prejednávajú veci, o ktorých sa mlčalo. Odrazu dvíhajú platy sestričkám, odrazu rušia svoju imunitu,“ povedal dvadsaťpäťročný Pavel Salaj, ktorý do Zvolena prišiel aj s tromi kamarátmi na aute z Kremnice. S protestom bol spokojný. Svoj názor na voľby už zmenil: „Voliť treba. Keď sa nezúčastním na voľbách, akoby som dal svoj hlas tým, ktorých tam nechcem.“
Ako ovce
Tu sa končí každá sranda – takýto nápis na kartóne neúnavne držala partia mladých, ktorá na námestie prišla zo Zvolenskej Slatiny. „Som tu, pretože mám rád svoju krajinu a je načase, aby sme vymenili súčasných politikov,“ vysvetlil devätnásťročný Martin Cerovský.
Mladí ľudia boli na námestí v prevahe, a aj keď sa niektorí celkom dobre bavili, nebolo vidieť žiadnych podnapitých. Policajti všetko z diaľky monitorovali, pár organizátorov zabezpečovalo blízku cestu popri kostole, po ktorej stále prechádzali autá. Žiadne incidenty nezaznamenali, protest sa niesol v pokojnom a nenásilnom duchu.
Až takom pokojnom, že to nahnevalo, jedného mladého rečníka a od srdca to povedal všetkým do mikrofónu: „Zasa sa správate ako ovce. Sto metrov od námestia vás vôbec nepočuť.“ Jeho krátke emotívne vystúpenie protestujúcich skutočne rozhýbalo.
Chýbali umelci
Oproti osemdesiatemu deviatemu, chýbali na námestí umelci. Umeleckú obec medzi rečníkmi vo Zvolene zastupoval iba hudobník Juraj Haško. Zdôraznil, že na námestie prišiel, pretože to považoval za svoju morálnu povinnosť. „Nie je mi jedno, čo sa v tejto krajine deje, aj keď už ani nevieme proti komu bojovať. Inde vo svete odstupujú už podozriví politici a v tejto krajine vládnu zločinci a finančné skupiny. A my proti tomu nevieme urobiť nič.“
V minulosti bola umelecká obec hybnou silou všetkých protestov, no v súčasnosti zlyháva. „Kde sú tí, ktorí pred viac ako dvadsiatimi rokmi stáli na námestiach, všetci tí spisovatelia a herci, výtvarníci, režiséri či dramaturgovia? Časť to zrejme už vzdala a druhá skupina má strach. Peniaze, bohužiaľ, hýbu svetom, od nich to nečakajte. Majiteľmi inštitúcií, ktoré ich zamestnávajú, sú práve tí, proti ktorým dnes bojujeme,“ povedal Juraj Haško.
Poďme voliť!
Najmladším rečníkom bol iba šestnásťročný Zvolenčan Matej Sotník. Pôvodne mal byť na proteste v Žiline, kde študuje, no nakoniec stihol aj protest vo svojom rodnom mieste. Trochu ho sklamalo, že neprišlo viac ľudí, veď v osemdesiatom deviatom roku boli v uliciach státisíce.
„Bojujeme proti podobnému svinstvu ako bojovali ľudia vtedy,“ vysvetlil. Nepáčili sa mu slová jedného z rečníkov, ktorý povedal, že voliť nepôjde. „Práve naopak, poďme voliť,“ dodal, hoci sám sa pre mladý vek volieb ešte nemôže zúčastniť.
