ZVOLEN. Daň z motorových vozidiel (niekdajšia cestná daň) je medzi jednotlivé samosprávne kraje nespravodlivo rozdelená a je potrebné nájsť lepší model jej výberu a prerozdelenia. Uviedol to predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka s tým, že sa v tom zhodujú všetci župani s výnimkou bratislavského. Výnos z dane z motorových vozidiel, ktorá sa platí za vozidlá používané na podnikanie, je v plnej miere príjmom samosprávnych krajov, pričom jednotlivé župy si samy určujú sadzby tejto dane. Problémom však je, že mnoho celoslovensky pôsobiacich firiem používa aj v regiónoch autá zaregistrované v Bratislave, kde majú centrálu, cestnú daň preto aj za tieto autá platia Bratislavskej župe. Príkladom je podľa Maňku celoslovenské zákaznícke centrum firmy Orange v Banskej Bystrici. "Ich autá majú bratislavské značky, behajú po tomto kraji, pritom dane platia do Bratislavy," podotkol banskobystrický župan. Ako Maňka ďalej pripomenul, Banskobystrická župa, ktorá má ako najrozľahlejšia zo všetkých na Slovensku v majetku 2 500 ciest II. a III. triedy, vyberá aktuálne na dani z motorových vozidiel 12 miliónov eur za rok. Popritom Bratislavský kraj má iba 540 kilometrov ciest a na dani z motorových vozidiel vyberá 31 miliónov eur. "Možno 20 miliónov eur ani nepoužije do týchto svojich ciest, lebo mu to stačí a ten zvyšok použijú, na čo potrebujú. A my nemáme ani to, aby sme urobili zlomok z toho, čo potrebujeme na našich cestách, a potom nám popráve naši obyvatelia v kraji píšu že tá-ktorá cesta je rozbombardovaná, že sa tam roky nerobili opravy," uviedol Maňka. Dodal, že na cestách III. triedy je priemer opráv 80 rokov, čo považuje za "strašné číslo", pri cestách II. triedy, je to 40 rokov. Cesty I. triedy, rýchlostné cesty a diaľnice sú majetkom štátu, ich údržbu preto župy Maňka preto chce po dohode s ostatnými županmi predložiť po voľbách novej vládnej garnitúre návrh na spravodlivejšie prerozdelenie dane z motorových vozidiel. Jedným z modelov by mohlo byť aj odovzdanie kompetencie určovať sadzby tejto dane naspäť štátu, pričom prerozdelenie výnosu medzi župy by malo zohľadňovať dĺžku cestnej siete, ale aj klimatické podmienky. "Môže to byť nepríjemné pre Bratislavský kraj, ale chceme nájsť spravodlivosť, lebo ostatní predsedovia samosprávnych krajov to neberieme ako spravodlivé," uviedol Maňka. Komplexný návrh chce pripraviť do marca, pri jeho príprave spolupracuje so Žilinskou univerzitou aj dopravným výskumným ústavom. Bol by rád, keby vláda a parlament schválili nový model najneskôr v septembri, aby platil od budúceho roka.
