ZVOLEN. Príliš mladí a neskúsení či nedostatočne vzdelaní novinári nie sú problémom len slovenskej žurnalistiky. Aj keď tento trend je ekonomicky výhodný pre majiteľov médií, znižuje kvalitu médiami šírených informácií a tým aj dôveru verejnosti k nim.
Pre agentúru SITA sa na tom zhodli predstavitelia dvoch slovenských najsilnejších novinárskych profesionálnych organizácii - predseda Slovenského syndikátu novinárov (SSN) Peter Kubínyi a predseda Správnej rady Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI - International Press Institute) Slovensko Pavol Múdry. Obe inštitúcie na to dlhodobo upozorňujú a snažia sa situáciu zmeniť napríklad aj vzdelávacími programami pre novinárov.
"Trend využívať mladých, ekonomicky 'výhodnejších' redaktorov, neraz bez odborného vzdelania, žiaľ, pokračuje. I tu cítiť diktát krízy a peňazí. V redakciách 'zoštíhľujú' počty pracovníkov, ďalej zaznamenávame tlak, aby novinári pracovali na 'voľnej nohe' a odvody si platili sami.
Začínajú sa však stále hlasnejšie a častejšie ozývať čitatelia a diváci, ktorí sú už znechutení amaterizmom, potokmi krvi v spravodajstve, povrchnými polopravdami a - celebritizmom. Chcem veriť, že záujem po serióznej informovanosti bude silnieť a kvalitná žurnalistika dostane viac priestoru," uviedol pre agentúru SITA šéf SSN Peter Kubínyi.
Mladšími sa z roka na rok stávajú médiá na Slovensku aj podľa predsedu IPI Slovensko Pavla Múdreho. "Bolo by to celkom pozitívne, keby v médiách bol zostal aj niekto, kto by talentovaným mladým novinárom odovzdával skúsenosti a know how 'remesla'," upozorňuje Múdry. Práca v médiách sa totiž podľa neho "vďaka" technológiám a kríze a tým i nedostatku inzercie, zrýchľuje. "Novinári toho musia stihnúť podstatne viac ako ešte pred krátkym časom. To sa prejavuje v povrchnosti a slabej iniciatíve v hľadaní tém".
Múdry si myslí, že "najväčšou slabinou je absencia kvalitných, kompetentných editorov s právomocami, aké majú editori v krajinách ako USA, Nemecko alebo Rakúsko. Editor by mal byt pánom obsahu a jeho kvality. Tato práca a funkcia sa mi zdá byt v slovenských médiách nedocenená".
Personálne problémy v žurnalistike nie sú iba problémom Slovenska. "Po belehradskom stretnutí členov Európskej federácie novinárov si však trúfam povedať, že to nie je iba náš, ale oveľa širší problém a situácia je takmer navlas rovnaká vo všetkých členských krajinách EÚ," upozornil Kubínyi. SSN sa ju snaží riešiť organizovaním pravidelných vzdelávacích akcií. "Šancu všeličo sa naučiť od starších kolegov poskytujeme vďaka projektu Mediaregion, ako aj prostredníctvom Akadémie médií."
SSN tiež priebežne sleduje a vyjadruje sa k legislatíve súvisiacou s oblasťou médií a komunikácie a tiež vývoj situácie na mediálnom trhu u nás a v Európe. "IPI ako aj IPI Slovensko ponuka novinárom pravidelne množstvo možností štúdiá, tréningov i stáží v zahraničí. Žiaľ, s nulovou odozvou," konštatoval šéf stavovskej organizácie masmédií a mediálnej komunikácie IPI Slovensko Pavol Múdry.
Nezáujem redakcií o vzdelávanie svojich redaktorov zdôvodňuje tým, že novinári sú "len odrazom stavu spoločnosti. Dodávajú ľuďom to, čo asi chcú čítať vidieť a počuť. A to vedie k čiastočnej bulvarizácií aj tzv. serióznych či mienkotvorných médií".
Zaujímavý je v tejto súvislosti podľa Múdreho citát Georga Shorta, zosnulého veterána agentúry Reuters. "Short sa vždy na začiatku svojich povestných kurzov frekventantov - novinárov pýtal: Do you want to be a reporter or a recorder?. Mam pocit, že vo svete médií, a to nielen na Slovensku je tých 'recorders' čoraz viac..." dodal Múdry.
