Vyzerá akoby bola stále pokrytá rosou, aj preto ten názov rosička. Zdanie ale klame, na rastline nie je životodarná voda, ale lepkavá tekutina, na ktorej sa drobný hmyz zachytí a, samozrejme, zahynie.
Rosička okrúhlolistá je pozoruhodná rastlina. Vyskytuje sa v pôdach s nedostatkom živín, a tak si vypomáha chytaním drobných bezstavovcov. Nie, nie je to mäsožravá Adela zo známeho českého filmu Adela ešte nevečerala. Ani veľkosťou a ani spôsobom, akým drobného živočícha lapí, sa na ňu nepodobá.
Jej domovom je viac ako päťhektárová prírodná rezervácia Jelšovec. Územie sa nachádza asi v polovici cesty medzi Čerínom-Čačínom a Hrochoťou. Cesta prechádza tesne popri chránenom území, ktoré, ak si odmyslíme tabuľu s upozornením, ničím nepripomína vzácnu rezerváciu. Stromy, lúky, mokrade... Najcennejším miestom je asi polhektárové zachovalé rašelinisko uprostred rezervácie. Práve tu nájdeme desaťtisíce malých hmyzožravých rastliniek.
To, že sa zachovala takáto vzácna lokalita, je podľa odborníkov priam zázrakom, najmä keď si uvedomíme blízkosť cesty.
Prísne obmedzenia
V okolí sa nachádzajú jelše, jasene a o niečo ďalej smrek i borovica. Smrek je pôvodnou drevinou na Slovensku, no v tejto lokalite určite nie. „Miesta, na ktorých rosička rastie, musíme občas vyčistiť od náletových drevín, krovín a tiež aj konkurenčne silnejších druhov, ktoré by ju mohli ohroziť,“ hovorí Peter Potocký, botanik Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana vo Zvolene. O malej a vzácnej rastlinke rozpráva so skutočným zanietením.
Rezervácia Jelšovec je v IV. stupni ochrany, čo je územie s prísnymi pravidlami. Tie síce všetky nenájdete na tabuli, na druhej strane to nikoho neospravedlňuje. Rovnako ako neospravedlňuje neznalosť zákona. Ak by sta sa na rosičku chceli pozrieť zblízka, porušili by ste zákon. Ten nedovoľuje pohyb osôb v prírodnej rezervácii mimo vyznačených turistických chodníkov. A nielen to. „Sú tu prísne obmedzenia. V žiadnom prípade tu už nie sú dovolené lesohospodárske zásahy, výstavba lesných ciest či použitie chemikálií,“ vysvetľuje botanik.
Každé jedno chránené územie musí byť v teréne vymedzené. Praktická stránka už je problematickejšia. Tabuľa pri ceste upozorní toho kto ide po ceste. A ten čo sa prediera lesom, ani len netuší, že sa už ocitol na území s vysokým stupňom ochrany. „Nemôžeme každých päť metrov umiestniť upozornenie,“ dopĺňa Potocký. Obvodové značenie hranice územia sa robí na stromoch červenou farbou približne každých 20-30 metrov.
Projekt na desať rokov
Územie rezervácie je negatívne ovplyvňované z viacerých strán. Blízkosť cesty znamená veľa posypového materiálu, ktorý sa sem dostáva v zimných mesiacoch. A taktiež odpadky, ktoré sa ľudia neštítia vyhodiť aj do chráneného územia. Len aby sa odpadu ľahko zbavili.
Z druhej strany sa lesníci v minulosti pri ťažbe dostali až na hranicu rezervácie. „Takto by to určite nemalo byť, veď rezervácia má svoje ochranné pásmo,“ hovorí botanik ukazujúc na zábery z družice. Našťastie lesné spoločenstvá v okolí rašeliniska tvoria bariéru, ktorá ho pred negatívnymi vplyvmi chráni.
Pre mäsožravú rosičku je najväčšou hrozbou zmena vodného režimu. Odvodnenie územia, prípadne hnojenie či používanie chemikálií, sú vážnymi zásahmi poškodzujúcimi samotnú rastlinu, ako aj prostredie, v ktorom dokáže prežívať. Program starostlivosti o toto územie je vypracovaný na desať rokov, po ich uplynutí sa musí aktualizovať podľa najnovších výskumov.
Desať rokov by sa teda v jelšovom lese okolo rašeliniska nemalo robiť nič. Iba ochranári, každé dva roky odstránia náletovú vegetáciu. Program starostlivosti nie je zameraný iba na rosičku. Tá na rašelinisku nerastie sama, jej okolie je bohaté nielen na vzácne rastlinné druhy ale aj živočíchy.
Neznáša konkurenciu
Rosičku si domov nedonesiete ako kyticu. Je zaujímavá, je mäsožravá, no čo do rozmerov iba taká drobotinka. Vyzerá akoby bola stále pokrytá rosou, aj preto ten názov. Zdanie ale klame, na rastline nie je životodarná voda ale lepkavá tekutina, na ktorej sa drobný hmyz zachytí a, samozrejme, zahynie. Rastlina si ho pomaličky rozpúšťa a dostáva z neho dusíkaté látky. Nie, naozaj to nie je Adela. Dusík potrebuje, aby mohla kvitnúť, väčšinu živín ale získava z pôdy, tak ako ostatné rastliny. Spoločenská hodnota rosičky je 26,55 eura za jeden kus.
Spolu s rosičkou sa v drobných jazierkach (tzv. šlenkoch) nachádza aj ďalšia mäsožravá rastlina bublinatka. Svojim výzorom nie je zaujímavá, no o to viac ohrozená. V širšom okolí, pri Banskej Bystrici môžeme nájsť ďalšiu rastlinu, čo nepohrdne malým hmyzom a to tučnicu.
Rosička neznáša konkurenciu. Jeden „milovník prírody“ využil vhodné podmienky na rašelinisku a vysadil sem tiež mäsožravú saracéniu. Severoamerický druh nemá pri Hrochoti čo robiť a ochranári boli nemilosrdní – všetkých prišelcov odstránili.
