Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Štedrý večer v Amerike? Napríklad pri pizzi

Nemali ani osemnásť, keď sa vydali do ďalekej cudziny. Tri študentky krupinského gymnázia celý uplynulý školský rok absolvovali v zahraničí.

Júlia Korčoková (druhá zľava) so svojou  „mamou a súrodencami“. Na Las Vegas spomína najradšej, strávili v ňom týždeň cez jarné prázdniny.Júlia Korčoková (druhá zľava) so svojou „mamou a súrodencami“. Na Las Vegas spomína najradšej, strávili v ňom týždeň cez jarné prázdniny.

Nemali ani osemnásť, keď sa vydali do ďalekej cudziny. Desať mesiacov mimo domova. Tri študentky krupinského gymnázia celý uplynulý školský rok absolvovali v zahraničí. V Spojených štátoch a v Írsku. Dnes sú v maturitnom ročníku a vedia, že vďaka tomuto „výletu“ ich maturita z angličtiny nezaskočí.

Všetky do zahraničia cestovali z vlastnej iniciatívy. Z túžby po dobrodružstve a po poznaní. Dnes zhodne tvrdia: „Sme smelšie, odvážnejšie, samostatnejšie“.

Júlia Korčoková a Nikolet Šáliová si študijný pobyt v zámorí vybavili cez rovnakú agentúru. Júlia zo Sebechlieb strávila desať mesiacov v Mill City v Oregone, Krupinčanka Nikolet na Bainbridge Island v štáte Washington. Angela Očenášová z Trpína sa ocitla v meste Cashel v Írsku.

Skryť Vypnúť reklamu

Kým Júlia s Nikoletou si väčšinu nákladov spojených s pobytom hradili samé, Angelu nestál ani cent, získala naň za dobré známky prospechové štipendium z programu vlády a v rámci neho vreckové sto eur mesačne. „Mali sme v škole na nástenke oznam o takejto možnosti, hneď ma zaujala. Írsko bolo jedinou anglicky hovoriacou krajinou, ktorú tento program ponúkal. Cashel by som veľkosťou prirovnala ku Krupine, ale má vidieckejší ráz,“ konštatuje Angela.

Roztrúsené domy na zelenom ostrove plnom stromov, taký je Bainbridge Island, vzdialený od Seattlu asi 30 minút plavby trajektom. Nikolet hovorí, že ostrov je krásny, jeho jedinou slabinou je klíma. „Slnka som si veľmi neužila. Deväťdesiat percent počas môjho pobytu buď na ostrove pršalo, a ak nepršalo, bolo sychravo a veľké hmly.“

Skryť Vypnúť reklamu

Daždivého počasia si užila aj Angela. „Často pršalo, niekedy aj dva týždne v kuse. Počasie sa menilo z minúty na minútu. Šla som so psom na prechádzku a po piatich minútach som sa vrátila premoknutá do nitky.“

Dažde sú v Írsku bežné, na sneh však naučení nie sú. Ak tam aj zasneží, sneh sa za pár hodín rozpustí. „Napadlo asi centimeter snehu, no mesto bolo v momente odstavené. Nefungovala doprava a týždeň sa nechodilo do školy.“

Nová mama, iné pravidlá

Dievčatá bývali v hosťovských rodinách, adresy ich prechodných domovov im dali v agentúre. Stali sa členkami ich rodín. So všetkými povinnosťami. Museli sa prispôsobovať ich pravidlám a zvykať si na inú mentalitu.

Júlia žila vo veľkom dome so štyrmi súrodencami. Rozvedení rodičia ich mali v striedavej starostlivosti. Aby deti nemuseli neustále sťahovať, nechali ich žiť v dome a rodičia k nim chodili na striedačku.

Skryť Vypnúť reklamu

„Deti hosťa v dome brali ako samozrejmosť, pretože už v minulosti mali štyroch takýchto študentov. Brali ma ako svoju sestru, boli v pohode, až na ten hluk a neporiadok v dome, ten mali hrozný. Nuž, deti, veď najstaršia dcéra mala štrnásť a chlapci boli vo veku sedem, deväť a dvanásť rokov.“

Nikolet žila u starších bezdetných manželov s dievčinou z Číny, ktorá študovala tretí rok v Seattli vysokú školu. „Nemala som sa u nich zle, len som si nemohla hocikedy zapnúť notebook a aj to len v obývačke, do izby som si ho vziať nemohla. Keď som si chcela pozrieť televízor, musela som si pýtať dovolenie. Zato pes si mohol dovoliť všetko. Vyskočiť na posteľ, ležať na nej,“ smeje sa. „Tiež sme vždy spolu večerali, to bolo pravidlo, a dvakrát do týždňa som musela variť. Ale neľutujem, posilnilo ma to,“ dodáva.

kagymtwp1030703.jpg

Nikolet Šáliová využila pobyt v Spojených štátoch na návštevu viacerých miest a odskočila si aj do kanadskej Victorie (na snímke).

Ani Angela nemohla používať internet, keď sa jej zachcelo. „Každý deň len polhodinu, čo mi dosť prekážalo, keďže som bola ďaleko od domova. Zrejme sa tak rozhodli kvôli svojim deťom. Mali dve dcéry v mojom veku a asi nechceli, aby vysedávali hodiny pri internete, musela som sa ich režimu prispôsobiť. Tiež som nemohla chodiť sama s kamarátmi von, „mama“ ma vždy zaviezla aj vyzdvihla. To ale celkom chápem, boli za mňa zodpovední. A vždy som musela byť večer o šiestej doma - na spoločnú večeru.“

Ďalším pravidlám sa musela Angela prispôsobovať v škole. Žiadne mobilné telefóny, maľovanie bolo neprípustné. Ako írska študentka nosila uniformu. Nohavice síce za rok zodrala a košele musela vrátiť, no aspoň má doma doživotný suvenír v podobe zeleného svetra s logom školy.

Kuchyňa polotovarov

Na čo si Júlia v zámorí nezvykla, bola strava. „Samé polotovary. Doma, v škole, v obchode,“ sťažuje si. Nikolet, naopak, rada spomína na svoje gurmánske zážitky. „Často sme chodili do reštaurácie a na ostrove ponúkali bohatú medzinárodnú kuchyňu. Čínsku, ázijskú, indickú, thajskú, mexickú... V Krupine také možnosti výberu nemáme. No ak sme jedli doma, väčšinou to boli polotovary, vareniu v Amerike nepripisujú dôležitosť. Kúpili napríklad ochutené kura a šup s ním do rúry.“ Z našej gastronómie Nikolet svojim dočasným rodičom, keďže musela občas variť, predviedla palacinky, vyprážaný syr, ryžový nákyp, tiež paradajkovú a vajcovú polievku. „Na polievky Američania nie sú, ale hovorili, že im chutilo. Palacinky im však chutili bezpochyby, to som videla,“ smeje sa.

Tradícia pečeného plneného moriaka na Vianoce v hosťovských rodinách, v ktorých žila Júlia a Nikolet, nie je. „V dome síce postavili dva vianočné stromčeky a pod obidvomi sa kopilo nespočetné množstvo darčekov, na tie si naozaj potrpia, ale s jedlom na Štedrý večer si žiadne starosti nerobili. Ktosi sa opýtal – čo dnes budeme jesť? Padol návrh, urobme si pizzu. A tak sme mali pizzu,“ hovorí Júlia.

Nikoletina rodina strávila Štedrý večer u „starých rodičov“, žili na tom istom ostrove. „Mali krásny veľký dom a okrem nás štyroch sa v ňom zišlo ďalších asi desať ľudí, takže aspoň bolo veselšie. Hlavnou pochúťkou na štedrovečernom stole bol krab, okrem neho rôzne talianske špeciality. Talianske korene nemali, ale matka „mojej mamy“ bola kuchárka a taliansku kuchyňu si obľúbila.“

kagymtw.jpg

Angela Očenášová a jej spomienka na Írsko.

Pečeného moriaka si vychutnala Angela - napriek tomu, že jediná Vianoce trávila doma. „Urobili mi vianočnú večeru pred odchodom na rozlúčku; pečeného moriaka, k nemu zemiaky a vianočný puding. Zemiaky jedávali takmer ku všetkému. Na rôzne spôsoby, no najčastejšie varené v šupke nad parou. Ryža bola na stole len výnimočne. S varením sa však v bežné dni príliš nezaoberali ako my, to sa kúpil polotovar a za chvíľu bolo naservírované.“

Škola? Maličkosť

„Neskutočne ľahké,“ komentuje Júlia náročnosť štúdia. „Prakticky som sa nič nové nenaučila. Najskôr som si zvolila ľahkú úroveň, nevedela som, čo ma čaká, no po prvom semestri som si ju zvýšila. Nemajú ani zďaleka toľko učiva ako my. Test sme písali len raz na konci semestra a aj to sme mohli pri ňom používať vlastné poznámky.“

Čo bolo ľahké pre Júliu, nebolo pre amerických študentov, tí sa sťažovali na množstvo učiva. „Dôraz dávajú len na americkú históriu, tú preberali dopodrobna a bola naozaj ťažká, no napríklad zemepis spočíval akurát v označení štátov na mape. Žiadne ďalšie informácie o krajine sa neučili.“

Nikolet má podobnú skúsenosť, tiež hovorí, že štúdium je v amerických školách menej náročné. „Mali sme šesť predmetov, doma na Slovensku ich máme okolo dvanásť. V pondelok sme mali všetkých šesť predmetov, v utorok napríklad len tri, no to už vyučovacia hodina s jedným predmetom trvala 110 minút. To bolo veľa, na to som si nezvykla. U nás je to viac o memorovaní, pretože je toho veľa, u nich užitočnejšie pre život. Napríklad na histórii sme často pozerali dokumentárne filmy. Je to iný štýl vyučovania aj iný prístup k študentom. Učiteľ tam má s každým žiakom bližší, osobnejší vzťah.“

Ani v Írsku, hoci leží v Európe, to podľa Angely nie je iné. „Na slovenských školách sa vyžaduje dvojnásobne viac vedomostí. Ak to porovnám s maturitnou skúškou z angličtiny, my sa učíme podstatne viac teórie. Im zadajú len tri hlavné diela; drámu, báseň a román a len z nich na maturite odpovedajú alebo píšu esej. Okrem toho maturujú z čítania s porozumením, no vôbec sa neučia gramatiku, len spellovať, teda vyhláskovať základné, najviac používané slová. Tak to aj vyzeralo, pravopis mali mnohí fakt hrozný,“ dodáva.

Svoje rozhodnutie neľutuje žiadna z nich. „Bola to skvelá skúsenosť. Naučili sme sa výborne jazyk, spoznali novú kultúru, inú mentalitu ľudí, čo nás obohatilo a posilnilo. Dozreli sme a keďže sme sa museli prispôsobovať, naučili sa viac vychádzať s inými,“ konštatujú cestovateľky.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 940
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 441
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 684
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 200
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 114
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 313
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 569
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 685
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 382
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 973
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

V Sliači na testovanie čakať nebudú, majú vlastný rezervačný systém

V meste budú testovať na štyroch odberných miestach.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
Kravy sa na svahoch Kráľovej miešajú s turistami.

Náš tip: Kam v čase lockdownu v okrese Zvolen

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

Turovský vodopád.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?