DETVA. Bryndza je typickým slovenským výrobkom a začiatky jej výroby sa spájajú s Podpoľaním, veď prvú bryndziareň postavili v Detve v roku 1787. Jej majiteľom bol Ján Vagač. Dnes už by ste bryndziareň v meste márne hľadali, dokonca v meste nežijú ani Vagačovci. Zostalo iba ich bývalé sídlo spolu so schátralými výrobnými priestormi bryndziarne. Prázdnu budovu ale nikto nevyužíva.
Penzión
Po páde komunizmu vrátili dom Vagačovcom, tí ho ponúkli na odkúpenie mestu. To ale ponuku odmietlo. V dome bola vtedy mestská knižnica. Nedostatok finančných prostriedkov bol, podľa primátora Jána Šufliarského, hlavným dôvodom, prečo sa mesto využívania budovy vzdalo. Napokon dom kúpila firma Profex, ktorej konateľom je František Kľačanský. Firma dom vlastní doteraz. Súčasný majiteľ mal svoje plány a začal aj rekonštrukciu, no nakoniec od nich upustil. „Chceli sme tam urobiť penzión, pričom časť by bola vyhradená pre múzeum Vagačovej rodiny,“ vysvetľuje František Kľačanský. Na projekt sa dvakrát snažili získať peniaze z eurofondov, no neúspešne. A dom je opäť na predaj.
„Keď sme sa dozvedeli o predaji, ihneď sme začali konať, aby sa dom prinavrátil mestu a mohol sa stať reprezentačným objektom Detvy,“ hovorí Oľga Feješová z občianskeho združenia Spolok Detvan. Podľa nej z histórie toho v Detve veľa neostalo a ak by sme pátrali po najvýznamnejšom objekte, Vagačov dom by bol možno na prvom mieste. Veď vďaka rodine Vagačovcov sa bryndza stala naším národným jedlom, práve v Detve sa jej výroba dostala na priemyselnú úroveň.
ÚĽUV
Jednou z možností bolo, aby si vo Vagačovom dome vytvoril pracovisko štátny ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby.) „Ten mal voľné zdroje na vytvorenie regionálneho pracoviska po tom, čo mu zriadenie podobného pracoviska nevyšlo v Košiciach. Zároveň by sa sem mohlo presťahovať aj Podpolianske múzeum,“ dodáva Feješová. Rokovania s ÚĽUV-om sa napokon nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca.
Nová bryndziareň
Za úvahu tiež stojí prípadné obnovenie výroby bryndze v starých priestoroch bryndziarne. Spolok Detvan sa rozhodol osloviť najväčšiu ovčiu farmu v regióne. Farma by mohla obnoviť výrobu v centre Detvy a zároveň vytvoriť podmienky pre múzeum ovčiarstva a syrárstva. Kde inde na Slovensku, ak nie v Detve? Kedy, ak nie teraz, kým je budova ešte v ponuke?
Prvým krokom je odkúpenie
Občianske združenie je zatiaľ v pozícii vyjednávača. „My nemôžeme byť investorom, chceli sme iba rozprúdiť širšiu diskusiu,“ dodáva Feješová. Viac ako tristotisíc eur za budovu by nebolo konečnou investíciou, ďalšie rekonštrukčné práce by si vyžiadali viac ako milión eur.
Konkrétny návrh prefinancovania prinieslo združenie aj na ministerstvo kultúry. Neúspešne. Oslovili mesto, chcú zmobilizovať nielen verejný, ale aj súkromný sektor. „Určite by mohla projekt podporiť aj VUC-ka,“ zamýšľa sa Feješová. Vhodná výzva z eurofondov by podľa nej veľa vyriešila. Prvým krokom je ale samotné odkúpenie budovy. Peniaze z eurofondov by prichádzali do úvahy až potom. Združenie už uvažovalo o verejnej zbierke či oslovení zahraničných Slovákov, ani jedna z možností však nedáva záruku na získanie dostatočného kapitálu. Členovia združenia sa obrátili aj na potomkov bývalých detvianskych bryndziarov. Filip Vagač, ktorý je mimochodom splnomocnencom vlády pre občiansku spoločnosť, sa aktivitám združenia potešil. Viac zo svojej pozície urobiť nemohol.
Konať treba a to rýchlo. Záujemcu o kúpu Vagačovho domu už firma Profex má, ten ale nemieni pokračovať v projekte penziónu a už vôbec nie múzea. „Veľmi by sme chceli, aby tam pamiatka na rodinu Vagačovcov ostala a preto stále čakáme, že sa to bude dať vyriešiť inak,“ dodáva František Kľačanský.
Základná škola na Štúrovej ulici v Detve nesie čestný názov práve po Alexandrovi Vagačovi, ktorý sa zaslúžil o najväčší rozvoj bryndziarstva v regióne pod Poľanou. Bude smutné, ak jej názov ostane jedinou spomienkou na rodinu Vagačovcov.
