ZVOLEN. Od Whiteovho hľadania koreňov našej ekologickej krízy (White, L. J.: Historické korene našej ekologickej krízy, 1967) uplynulo už viac ako 40 rokov. Za tieto roky sa ekologická kríza stala predmetom tých najrozmanitejších skúmaní a reflexií, vrátane filozofických. Zdalo by sa, že tieto skúmania už mali ekologickú krízu „vykoreniť“ a umožniť ju aj prakticky zvládnuť a prekonávať, no podľa odborníkov sa, naopak, prehlbuje a „prekvitá“ do nových, nebývalých podôb.
„Hoci čím ďalej tým jasnejšie a zreteľnejšie naznačuje svoje smerovanie do katastrofy, o čom nás informujú renomovaní odborníci a myslitelia (k posledným patrí aj Al Gore svojou Nepříjemnou pravdou, Praha 2007) a apelujú na nás, aby sme sa spamätali, kým je ešte čas, predsa sa často tvárime, že nič zvláštneho sa nedeje, alebo že sa nás to netýka a ekologická kríza sa tak dokonca stáva štandardnou súčasťou nášho života,“ hovorí Peter Krchnák, pracovník Katedry spoločenských vied Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.
Docent Krchnák sa ekologickej kríze venuje tiež, svoje poznatky prezentoval už v mnohých svojich prácach a na vedeckých podujatiach. O svojom hľadaní pravdy bude hovoriť aj vo Vedeckej kaviarni v reštaurácii U Alexa vo Zvolene 1. decembra od 16. h do 18. h v neformálnej diskusii pod názvom Ekologická kríza ako príležitosť k poľudšteniu. Venovať sa bude otázkam, prečo nie sme ochotní pripustiť, že ekologická kríza „je“ a že je „našou“ krízou, ohrozením našej existencie v budúcnosti.
Vedecké kaviarne vznikli vo Veľkej Británii, aj keď kolískou podobných podujatí je Francúzsko. Vo Francúzsku filozof Marc Sautet začal v roku 1992 organizovať Café Philosophique. Inšpiroval sa nimi Angličan Duncan Dallas a v Anglicku v roku 1998 založil vedecké kaviarne Café Scientifique. Preto ten názov vo francúzštine. Veľmi rýchlo pribúdali vedecké kaviarne v ďalších mestách v Británii a v súčasnosti sa konajú po celom svete od Bostonu po Sydney. Miestom konania sú kaviarne, vinárne, rôzne kluby, priestory kníhkupectiev. Návštevníci pri malom občerstvení v neformálnom ovzduší diskutujú o téme, ktorú v úvodnej prednáške predstaví pozvaný hosť.
„V prostredí kaviarne sú si všetci rovní, spája ich záujem o tému. Každý môže vyjadriť svoj názor, svoje skúsenosti týkajúce sa predstavenej problematiky, a to počas diskusie, ktorá sa považuje za kľúčovú časť podujatí. Vo vedeckých kaviarňach panuje neformálna atmosféra, taká obvyklá pre kaviarne,“ ozrejmuje Katarína Sládeková z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene.
Podobné ovzdušie je podľa nej len ťažké dosiahnuť v strohých prednáškových miestnostiach, typickom prostredí pre vedu. „V nich sa lepšie cítia vedci, tam sú zvyknutí rečniť za katedrou. Ľudové prostredie kaviarní navyše núti vedca, aby sa aj jazykom priblížil bežnému človeku, vyjadroval sa jednoducho a vyhýbal sa vedeckej terminológii,“ dodáva.
