OČOVÁ. Folklórny súbor Očovan v najbližších dňoch oslávi sedemdesiatpäť rokov od svojho založenia. Na oslavu jeho členovia pripravili štyri programy.
„Rozdelili sme to na dva víkendy. Jeden víkend chceme urobiť program pre bývalých členov súboru a taktiež pre našich pozvaných hostí a ďalší víkend pre verejnosť. Veď sedemdesiatpäť rokov je dôstojné výročie v práci kolektívu,“ hovorí vedúci súboru Pavel Holík.
Svadba bude v piatok
Už siedmy rok organizujú vždy v novembri prehliadku domácich spevákov s názvom Očovská pesnička. „Tento rok bude 18. novembra. A práve po tejto prehliadke, 19. novembra, urobíme program pre hostí k 75. výročiu folklórneho súboru Očovan aj s poriadnou ľudovou zábavou, ako sa patrí,“ dodáva s úsmevom Holík. Pre verejnosť pripravili počas dvoch dní tri rôzne programy. V piatok 25. novembra si môžu pozrieť pásmo Očovská svadba. „Je to etnologicky veľmi hodnotný program. Dnes si už ťažko ľudia spomenú na súčasti dakedajšieho svadobného obradu na dedine,“ vysvetľuje dlhoročný člen súboru.
V sobotu 26. novembra oslava významného výročia založenia súboru Očovan pokračuje pásmom V tej očovskej krčmičky... Autorom oboch programov je Ján Priechodský, dlhoročný vedúci súboru Očovan. Na sobotňajšom programe, ktorý sa začína o tretej popoludní, spolupracoval so známym podpolianskym básnikom Matúšom Báťkom z Hriňovej, ktorý spracoval text programu. Na siedmu hodinu je pripravený tanečný program Od dievčaťa k žene, v ktorom sa predvedú najmä mladší členovia súboru.
Už len jedna
Sedemdesiatpäť rokov nie je málo v živote človeka a ani folklórneho súboru. Prví členovia sú dávno preč. „Máme ešte jednu členku súboru, ktorá sa v roku 1936 zúčastnila vystúpenia v Martine,“ dodáva Pavel Holík. Do vojny stihli Očovania vystúpiť ešte v Prahe, neskôr v Sliači a vo Zvolene. Po vojne sa predviedli na prvých oslavách SNP v Banskej Bystrici. S veľkým ohlasom sa stretlo vystúpenie súboru v Strážnici, kde boli v roku 1947. Viacerí členovia súboru Očovan stáli pri zrode SĽUK-u.
„Vymenovať všetky úspechy Očovanov by zabralo veľký priestor. Dôležité však je, že celých tých dlhých sedemdesiatpäť rokov bolo naplnených činorodou prácou vďaka zanieteným a talentovaným ľuďom, ktorí si zaslúžia našu úctu a vďaku. Bolo ich všetkých veľa, nemenovaných, no odmenených krásou a radosťou, ktorú tvorili, a tiež odozvou publika, pre ktoré vystupovali,“ dodáva Pavel Holík.
Presný počet členov nie je známy
Očovan je folklórnou skupinou, ktorá má asi štyridsať členov, z toho tridsiati sú členmi súboru. Pochádzajú nielen z Očovej, ale aj zo Zvolenskej Slatiny či Zvolena. Presný počet členov súboru v celej jeho histórii nie je známy. Ani obec a ani sám súbor nemá o tom presné záznamy. Zachovali sa viac-menej iba informácie o výraznejších úspechoch. Takým bolo napríklad aj víťazstvo na festivale vo Východnej, ale aj mnohé iné.
Choreografie
Folklórny súbor Očovan stavia najmä na podpolianskom folklóre, no využíva aj choreografie z iných regiónov Slovenska. „Keď sme zvládli domáci repertoár, začal súbor pokukovať aj po iných. Spomínam si, že niekedy naši tanečníci nedokázali poriadne začapášovať. To je východniarsky prvok, pri ktorom tanečník búchaním po stehnách alebo po čižmách vyklepáva rytmus a tým vlastne ozdobuje tanec. Očovania to nemali odkiaľ vedieť, pretože u nás sa to nepoužívalo,“ vysvetľuje Holík. Potom sme sa obzerali po Liptove, zvládli sme tanec z Važca. Posledná choreografia je goralská. Novinky sú podľa Pavla Holíka dôležité pre ďalšiu motiváciu tanečníkov, ktorí sa potrebujú rozvíjať a učiť nové veci. Na domácich vystúpeniach sa ale striktne držia svojich podpolianskych choreografií.
O Očovanoch sa hovorievalo, že sú bohatí. To sa prejavovalo aj na krojoch, ktoré sú viac vyšívané ako napríklad detvianske. Rozdiely sú aj v tanci. „Očovský tanec je o niečo mäkší, tancuje sa v miernom podrepe. Pohyb je akoby vlnivý, mäkký a ladný, kým napríklad detviansky alebo hriňovský tanec v čižmách je ostrejší,“ dopĺňa Pavel Holík.
