ZVOLEN. Päť osobností si v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene prevzalo Cenu predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Na javisko sa v piatok večer postavil aj Jozef Bily, ktorý takmer štyridsať rokov pôsobil na zvolenskom gymnáziu ako učiteľ fyziky a chémie a sedemnásť rokov bol riaditeľom školy.
Tá za jeho pôsobenia dosiahla viaceré úspechy, napríklad ako prvá stredná škola na Slovensku bola pripojená na internet. Známy aj tiež ako satirik a humorista, ktorý už vydal viac ako desiatku humoristických kníh.
Humor nestráca
Bily ani pri tejto udalosti nezaprel v sebe zmysel pre humor a hostí ceremónie pri ďakovnej reči viackrát rozosmial. „Ako poďakovanie by stačil jeden aforizmus, že - ďakujem. No možno by som mal povedať aj to, čo sa mi nepodarilo. Mal som plán poctivo robiť, ale tak, aby som nebol ani najlepší, ani najhorší, ale aby som sa niekde v úzadí mohol pokojne venovať svojej práci. Musím priznať, to sa mi v živote nepodarilo. Ani čo sa týka funkcií, ani čo sa týka oceňovania,“ povedal.
Vladimír Maňka pri odovzdávaní ceny Jozefovi Bilymu.
„Dôchodca sa niekedy dostane do takého štádia, že si myslí, že jediné, čo ho vzruší, je dianie na našej politickej scéne. A zrazu mu pošta doručí list, kde sa píše, že mu bude udelená cena. Pre istotu skontroluje adresu na obálke a keď zistí, že je správna, uvedomí si, že okrem politického diania ho môže vzrušiť aj niečo iné. Čo sa mňa týka, nerád som dostával ocenenia, netúžil som byť v centre pozornosti, ale postupne som prišiel na to, že je príjemnejšie dostať nejaké ocenenie ako palicou,“ dodal s úsmevom.
„Udelenie ceny je pre každého dôvod na pocit radosti a spokojnosti z toho, že si niekto všimol, čo robí. Že to, čo robí, je užitočné a má zmysel. Vážime si, že si predseda kraja práve nás vybral na udelenie svojej ceny. Ďakujeme.“
Bily pri zápise do pamätnej knihy.
Kedysi vo vzťahu žiak - učiteľ
Predseda kraja Vladimír Maňka si Jozefa Bilyho pamätá práve z gymnaziálnych čias. „Našu triedu neučil, no vždy sme sa tešili, keď mal niekoho suplovať, aj keď to nebolo často. Pristali by sme na to, aby bol naším učiteľom, mali sme ho radi. Hodiny s ním boli zážitkové. Keď niekto povedal nejakú hlúposť, on si ju hneď zapísal. Neskôr z tých výrokov vydal knihu. Ale už vtedy sme vedeli, že je humorista, s jeho menom sme sa stretávali v relácii Pozor, zákruta či v časopise Roháč.“
Ľudí na ocenenie vyberá šéf kraja spomedzi návrhov, ktoré dostane, no pre udelenie ceny pre Bilyho, prezradil, sa rozhodol sám. „Právom mu patrí. Je skromný a ľudský, čo sú predpoklady na to, aby nebol slávny. Napriek tomu je,“ dodal Maňka.
Dostať významné ocenenie od bývalého žiaka nie je obvyklé, pociťuje to aj Bily. „Ten pocit je určite iný, ale je dobrý. Človek takto aspoň zistí, že žiaci si ho vážia,“ konštatoval.
Magické jednotky
Ocenenie tiež získal chirurg Peter Kothaj, silový trojbojár a pretláčač rukou Ján Germánus a reprezentant v zimnom biatlone Matej Kazár. Jedinou ženou medzi ocenenými je literárna historička a múzejníčka Jana Borguľová, jej profesionálny život je spojený s Literárnym a hudobným múzeum v Banskej Bystrici.
Bol to zaujímavý večer. S magickými jednotkami v dátume (11. 11. ´11). Vladimírovi Maňkovi ho bude pripomínať občiansky preukaz, v ten deň si bol totiž vybaviť nový. Patrik Herman, ktorý mohol oslavovať s priateľmi narodeniny, zadarmo moderoval slávnostný večer v divadle. A zrejme nikto nečakal, že Vašo Patejdl, hosť večera, bude po ceremónii spievať takmer hodinu. Možno ani on sám, na javisko ho vždy vrátil neutíchajúci aplauz.
Predseda kraja s ocenenými (za Mateja Kazára, ktorý je na sústredení, prevzal cenu jeho otec).
