Znakom kríža označovali hroby svojich blízkych aj prví kresťania

Na mnohých hroboch z predkresťanskej éry sa objavuje znak kotvy, ktorý mal naznačiť, že zosnulý už došiel do prístavu v záhrobnom živote.

ZVOLEN. Katolícka Cirkev dnes slávi sviatok všetkých svätých. O deň neskôr je Pamiatka zosnulých. Vence a kvety na hroboch vyjadrujú úctu a uznanie životu tých, ktorí už nie sú medzi nami. Kríž, znak utrpenia a smrti sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní. Preto kresťania každý hrob svojich príbuzných označujú znamením kríža.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Znakom kríža označovali hroby svojich blízkych aj prví kresťania. Spočiatku však vychádzali z tradície predkresťanskej, ktorá tiež vyjadrovala istú nádej, že človek žije aj po smrti a že vlastne smrťou dochádza akoby do prístavu nového, záhrobného života. Na mnohých hroboch z predkresťanskej éry sa objavuje napr. znak kotvy, ktorý mal naznačiť, že zosnulý už došiel do prístavu v záhrobnom živote. Kresťania prevzali tento symbol, pričom však urobili malú grafickú úpravu. Pod okom kotvy urobili priečnu čiaru, čím vlastne vznikla podoba kríža.

SkryťVypnúť reklamu

Kresťanský spisovateľ Tertulián koncom druhého storočia píše, že kresťania vykonávali výročnú spomienku na zomrelých. Zhromažďovali sa pri výročnej slávnosti smrti mučeníka okolo jeho hrobu ku spoločnej oslave v presvedčení, že mučeník hneď po svojej smrti vstupuje do Božej slávy. Preto sa kresťania nikdy nemodlili za ich spásu, ale naopak, prosili ich o príhovor, aby prosili pred Božím trónom za zosnulých. V katakombách sv. Šebastiána je napríklad nápis, ktorý vyjadruje prosbu o príhovor svätých apoštolov Petra a Pavla za Viktora: "Sancte Petre et Paule petite pro Victore", čo jasne nasvedčuje, že veriaci si nielen spomínali na svojich zosnulých, ale zároveň sa za nich modlili a prosili aj privilegovaných svätcov, za ktorých vždy považovali mučeníkov, aby sa za nich prihovárali u Boha.

SkryťVypnúť reklamu

Prví kresťania mali cintoríny ako azylové miesta, kde mohli nerušene vykonávať kult. Cintoríny boli chránené štátnym zákonom ako posvätné miesto, preto prví kresťania mohli v istom zmysle celkom slobodne rozvíjať svoje myšlienky a náboženské presvedčenie. Zákon zároveň umožňoval chudobným združovať sa v pohrebných bratstvách, čo v hojnej miere využívali aj prví kresťania, ktorí takto združení mohli vlastniť aj určitý majetok, čiže cintoríny a budovy, ktoré boli na nich postavené. Veľký počet katakomb v Ríme, aj v iných mestách, sú toho jasným dôkazom.

V 10. storočí svätý Odilo, ktorý bol opátom v benediktínskom kláštore v Cluny, určil, aby sa pamiatka na zosnulých slávila vždy 2. novembra, čiže deň po Sviatku všetkých svätých, a to vo všetkých kláštoroch jeho rehole. To sa potom rozšírilo do celej cirkvi. Sviatok Všechsvätých bol ustanovený vtedy, keď bol v Ríme vysvätený pohanský chrám Pantheon, postavený v roku 27 pred Kristom ako chrám pre všetkých rímskych bohov. Cisár Fokas daroval tento chrám pápežovi Bonifácovi IV., ktorý ho upravil na kresťanské bohoslužby, dal do neho preniesť relikvie mučeníkov a posvätil ho ku cti Matky Božej a všetkých mučeníkov 13. mája v roku 610. V Ríme sa sviatok slávil od tohto roku a pre celú cirkev ho ustanovil pápež Gregor IV. v roku 840, pričom tento sviatok pomenoval sviatkom Všechsvätých a preložil ho na 1. november.

SkryťVypnúť reklamu

Postupom času sa vyvinula tradícia, v ktorej veriaci 1. novembra oslavovali všetkých svätých, čiže oslávenú cirkev v nebi, a následne 2. novembra si pripomínali zosnulých, ktorí ešte nie sú v stave oslávenia, ale v stave očisťovania, čiže v očistci, a potrebujú modlitby a prosby veriacich, aby mohli dosiahnuť plné oslávenie v nebi. Otázka očistca je do dnes predmetom sporu medzi katolíkmi a protestantmi, ktorí neveria v existenciu očistca preto, lebo nie je o ňom reč vo Svätom písme. Je však evidentné, že prví kresťania sa za svojich zosnulých modlili a priali im svojimi náhrobnými nápismi šťastný život v Kristovom spoločenstve.

Pre veriacich 2. november, tiež nazvaný dňom dušičiek, nie je len spomienkou, ale zároveň aj modlitbou k Bohu, aby ich duše prijal k sebe do večného domova, kde nájdu trvalý pokoj a šťastie bez konca. Veniec a svieca preto nie sú len obyčajným konvenčným znakom pre veriaceho človeka, ale hlbokým gestom vzájomnej spolupatričnosti, ktorú kresťania vyjadrujú aj v apoštolskom vyznaní viery; "verím v obcovanie svätých", alebo novší preklad "verím v spoločenstvo svätých". Písmo hovorí, že Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, preto pevne veria, že ani zosnulí nie sú mŕtvi, ale žijú, hoci inakším spôsobom a na inej úrovni, ako je pozemský život. Vencom si teda našich zosnulých uctievame a sviecou vyjadrujeme vieru a nádej vo večný život.

Svieca, ktorú kladieme na hrob zahalený toľkou tmou, naznačuje svetlo žiariace z Krista, ktoré preniká temnoty smrti a nám dáva nádej, že život sa neskončil tu v smrti a v hrobe, ale že z tejto temnej brány smrti je východisko do nového svetla a života.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Zvolen

Komerčné články

  1. Čo bude toto leto in?
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Kam smerujú peniaze bohatých?
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  2. Čo bude toto leto in?
  3. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  4. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  5. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  6. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  7. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  8. Kam smerujú peniaze bohatých?
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 8 647
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 8 366
  3. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 4 550
  4. Kam smerujú peniaze bohatých? 4 173
  5. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 3 602
  6. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 219
  7. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú 3 181
  8. Crème de la Crème štartuje už čoskoro 1 882
  1. Patrik Benčík: Denník advokáta: 6x rozvod manželstva sui generis (svojho druhu)
  2. Ján Karas: Keď sa kloníme nízko: Mlčanie, ktoré súhlasí so zradou vlastného vedomia
  3. Marcel Rebro: Nebezpečný terorista s valaškou a mierumilovný rasista so samopalom
  4. Vladimír Čuchran: Správanie sa pri nákupoch. Až sa nabudúce v obchode zahľadíte na "krtkovanie" v potravinách. Možno návod, chvíľa na zamyslenie. Dôchodca v obchode.
  5. Martin Turčan: Krajina padajúceho mosta, kde skapal pes
  6. Štefan Šturdzík: Hranol,semafor a F1.
  7. Marek Tocimák: Chytrá Láska
  8. Viktor Pamula: Postavme radšej sochy generálom Viestovi a Golianovi
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 28 940
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 17 115
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 10 042
  4. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 8 223
  5. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 751
  6. Branko Štefanatný: Hráči z KHL nie, Šatan nie! 6 926
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 6 726
  8. Natália Milanová: Nové záchody na ministerstve kultúry smrdia. Poriadne smrdia. 6 621
  1. Marcel Rebro: Nebezpečný terorista s valaškou a mierumilovný rasista so samopalom
  2. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  3. Roman Kebísek: Štefánikova priateľka Weissová o ňom: Je to dobyvateľ
  4. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  5. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  6. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  7. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  8. Tupou Ceruzou: Pandemická
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Patrik Benčík: Denník advokáta: 6x rozvod manželstva sui generis (svojho druhu)
  2. Ján Karas: Keď sa kloníme nízko: Mlčanie, ktoré súhlasí so zradou vlastného vedomia
  3. Marcel Rebro: Nebezpečný terorista s valaškou a mierumilovný rasista so samopalom
  4. Vladimír Čuchran: Správanie sa pri nákupoch. Až sa nabudúce v obchode zahľadíte na "krtkovanie" v potravinách. Možno návod, chvíľa na zamyslenie. Dôchodca v obchode.
  5. Martin Turčan: Krajina padajúceho mosta, kde skapal pes
  6. Štefan Šturdzík: Hranol,semafor a F1.
  7. Marek Tocimák: Chytrá Láska
  8. Viktor Pamula: Postavme radšej sochy generálom Viestovi a Golianovi
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 28 940
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 17 115
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 10 042
  4. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 8 223
  5. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 751
  6. Branko Štefanatný: Hráči z KHL nie, Šatan nie! 6 926
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 6 726
  8. Natália Milanová: Nové záchody na ministerstve kultúry smrdia. Poriadne smrdia. 6 621
  1. Marcel Rebro: Nebezpečný terorista s valaškou a mierumilovný rasista so samopalom
  2. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  3. Roman Kebísek: Štefánikova priateľka Weissová o ňom: Je to dobyvateľ
  4. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  5. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  6. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  7. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  8. Tupou Ceruzou: Pandemická

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu