ZVOLEN. O pôvodnom zvolenskom cintoríne, ktorý ustúpil výstavbe vysokej školy, sa zistiť veľa nedá. Detailnejšie sa o ňom nezmieňujú ani monografie z rokov 1993 a 1959. Podľa pamätníkov však telesné pozostatky pri jeho likvidácii premiestnili na cintorín na Zlatom potoku.
Na mieste cintorína je dnes park, kedysi cintorínsky priestor vymedzuje budova univerzity a protiľahlá bytovka. Historik Milan Gajdoš z cintorína „zachránil“ náhrobný kameň významného zvolenského notára Juraja Bánika, ktorý žil v 19. storočí. Dodnes je v Lesníckom a drevárskom múzeu. „Je to jediný predmet, ktorý sa viaže s menom Juraja Bánika, nemáme ani jeho fotografiu,“ povedala riaditeľka múzea Ľubica Miľanová. Aj to bol dôvod, prečo sa náhrobný kameň ocitol v múzeu.
Najstarší cintorín bol podľa archeológa Jána Beljaka na dnešnom námestí pri rímskokatolíckom kostole. Pri archeologickom výskume našli niekoľko desiatok hrobov s ľudskými pozostatkami. „Nedá sa presne povedať, koľko ich bolo, pretože pri kostole pochovávali storočia do troch – štyroch vrstiev. Pri vykopávaní novej jamy spravidla porušili starú a hroby sa premiešali,“ povedal. Archeológ pri ďalšom výskume v budúcom roku, keď sa budú robiť inžinierske siete pre osvetlenie a zavlažovanie upravovaného priestoru, pred-pokladá nález ďalších hrobov s pozostatkami. Doteraz podľa neho preskúmali len štvrtinu plochy.
Pochovávanie na cintoríne pri kostole datuje archeológ do obdobia 13. – 17. storočia. Priestor sa odvtedy niekoľkokrát výrazne zmenil, plochy boli splanírované, no pozostatky krížov či náhrobných kameňov sa nezachovali.
V 17. storočí už existoval aj cintorín s kaplnkou na Harajchu, čo je časť mesta, kde sídlili Jegorovove kasárne a bývalá zvolenská mliekareň. „Kedy zanikol, to presne nevieme, ale v 18. storočí ešte existoval. Historik Pavel Maliniak nepredpokladá, že telesné pozostatky odtiaľ pri novej výstavbe premiestnili, nevylučuje však, že niektoré pri stavaní základov budov vybagrovali.
Miesto na pochovávanie vzniklo následne, zrejme v 19. storočí, v priestore pri dnešnej univerzite. Cintorín zanikol v polovici 20. storočia. Či sa na ňom nachádzali významné hrobky, sme nezistili.
„Krypty, ale nie rodinné, boli v rímskokatolíckom kostole,“ ozrejmil Maliniak. Podľa poslednej monografie boli tri: pod svätyňou, loďou a kaplnkou. Vchádzalo sa do nich z predsiene kostola. Dnes je vchod zabetónovaný, z predsiene urobili spovednú miestnosť.
Monografia Zvolen v minulosti a prítomnosti z roku 1959 spomína aj praveké „pohrebište" na Borovej hore, ale bez konkrétnejšieho datovania a akýchkoľvek ďalších údajov.
