ZVOLEN. V noci z dneška na nedeľu sa skončí takzvaný letný čas, opäť sa vrátime k stredoeurópskemu času (SEČ). Pospíme si o hodinu dlhšie, pretože o 03.00 sa ručičky hodiniek posunú o hodinu späť na 02.00. Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený v rokoch 1916 až 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa po prvý raz končil letný čas v októbri, dovtedy sa na Slovensku končil v závere septembra.
Niektoré štáty však letný čas nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín. Naopak, čím bližšie je krajina k pólom, tým dlhšie trvá obdobie letného času. Prvým, kto myšlienku striedania letného a zimného času koncipoval, bol Benjamin Franklin. V roku 1784 napísal štúdiu An Economical Project. Vážne však túto tému nastolil až londýnsky staviteľ William Willett vo svojom pamflete Waste of Daylight v roku 1907. Navrhoval posunúť hodiny o 20 minút dopredu v každú zo štyroch aprílových nedieľ a rovnakým spôsobom z nich uberať v septembri.
Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Podľa webovej stránky webexhibits.org/daylightsaving sa každý deň počas obdobia letného času takýmto spôsobom v celých USA ušetrí približne jedno percento energie. Na Novom Zélande poklesne počas tohto obdobia spotreba o približne 3,5 percenta. Faktom však zostáva, že ľudia, ktorí vstávajú pred siedmou hodinou ráno, minú takýmto spôsobom viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer.
Zo štúdií množstva dopravných nehôd z USA a Veľkej Británie vyplýva, že zvýšenie ich počtu počas tmavých rán kompenzuje zníženie počtu nehôd počas dlhších večerov. Keďže je večer dlhšie svetlo, znižuje sa údajne aj množstvo spáchaných násilných trestných činov. Ľudia sa vraj menej pohybujú po tme a tak sa nevystavujú riziku.
Zmena času má aj druhú stránku. Ľudia sa sťažujú na zmenu denného rytmu. Pre niektorých to nepredstavuje veľké problémy, ale ľudia s poruchami spánku toto obdobie prežívajú veľmi citlivo. Podľa niektorých vedcov striedanie zimného a letného času neprináša želaný efekt, pretože výpadok z prirodzeného rytmu vyvoláva poruchy koncentrácie a znižovanie pracovnej výkonnosti. Iní zasa tvrdia, že zmena času nemá na psychiku človeka taký vplyv ako niekoľkodňový dážď alebo búrka. Sťažujú sa však mnohí ľudia, ktorých práca sa viaže na východ Slnka, napríklad farmári. Tvrdia, že "sliepky sa neriadia podľa zmeny času".
Kto nevie efektívne oddychovať, často nevie ani efektívne pracovať
Migrény, bolesti žalúdka, nervozita, zhoršená koncentrácia pozornosti, poruchy spánku či depresívne nálady - aj takto môžu na zmenu času reagovať citlivejší jedinci. Nie pre každého musí byť časový posun stresujúci. Psychológovia sa však zhodujú, netreba to podceniť. "Čas nevlastní nikto a režim, ktorý máme, si tvoríme sami. Každý si môže vytvoriť svoje vlastné denné fungovanie, v ktorom má miesto i relax, spánok a okrem práce aj zábava. Kto nevie efektívne oddychovať, často nevie ani efektívne pracovať," uviedla psychologička Miroslava Muráriková. Podľa nej sa možno na zmenu času pripraviť dopredu postupným posunom spánku.
"Zrejme je to jednoduchšie, keď sa čas mení späť na zimný, teda na ten, ktorý je vlastne pôvodný a je nám prirodzenejší. Človek vtedy akoby získal späť tú hodinu, ktorá mu chýbala z jari," vraví psychológ Martin Miler. Podľa Murárikovej ročné obdobie ovplyvňuje vnímavejších jedincov aj pre úbytok slnečného svetla. Citlivejších ľudí ovplyvňuje zmena času aj v závislosti od toho, či sú večerné typy, ktoré radi pracujú a dlho vydržia bdelí alebo či sú ranostaji.
Psychológovia sa zhodujú, že citlivejším osobám by pomohlo, keby žiadna zmena času neexistovala. "Domnievam sa, že by to bolo lepšie. Zmien je v súčasnej dobe až priveľa, takže vytvárať umelo ďalšie, sa mi javí zbytočné. Ale zdá sa, že ekonomické argumenty sú silnejšie ako psychologické," argumentuje Miler. Stres z časového posunu však podľa jeho slov možno eliminovať. "Najlepšie by bolo, keby si ľudia mohli v tomto čase vziať dovolenku, aby mali dostatok času na adaptáciu. Tento rok nám v tom trochu pomôžu sviatky," dodal Miler.
