BZOVÍK. Obnova kláštora v Bzovíku, ktorý je jednou najhodnotnejších historických pamiatok Hontu, by sa mala začať už o niekoľko týždňov. Stredoveký opevnený kláštor, ktorého pôvod siaha do prvej polovice 12. storočia, získala vlani tamojšia samospráva od štátu za 3700 eur.
"V prvom kroku obnovíme most, vedúci k vstupnej bráne, samotnú bránu a niektoré nosné drevené konštrukcie," povedala TASR starostka Bzovíka Emília Kohútová.
Na prvú etapu rekonštrukcie kláštora získali 20.000 eur ako grant z programu Obnovme si svoj dom Ministerstva kultúry SR. V súčasnosti končí výber dodávateľa stavby, na ktorú budú dohliadať pamiatkari.
O ďalšie peniaze na rekonštrukciu sa chcú uchádzať na budúci rok. Jednou z možností je zapojiť sa do europrojektu cezhraničnej spolupráce s niektorou z maďarských obcí, kde je podobná historická stavba. Tým by sa mohlo podariť získať oveľa vyššiu dotáciu. Ďalšou možnosťou je získať podporu cez nórsky finančný mechanizmus.
Na celkovú obnovu kláštora s kaplnkou na jeho nádvorí by bolo treba približne 10 miliónov eur. V zmluve o prevode majetku, ktorú obec podpísala so štátom je zakotvené, že dedina musí pamiatku najmenej päť rokov využívať na kultúrne účely. Podľa starostky o iné ako kultúrne využitie tejto pamiatky obci ani nejde. "Náš zámer je vybudovať tam galériu a múzeum Hontu a mať v nej napríklad aj sobášnu miestnosť," uviedla.
Kláštor v Bzovíku vznikol pôvodne ako benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi Štefanovi. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok.
Začiatkom 16. storočia sa jeho majiteľom stal Žigmund Balaša. Ten v roku 1530 z kláštora vyhnal rehoľníkov a objekt obstaval mohutným opevnením. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.
V roku 1620 hrad vyhorel a koncom 17. storočia sa opäť vrátil cirkvi. V roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tokoliho. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny i následné ničenie miestnymi obyvateľmi.
Po roku 1989 vzniklo niekoľko iniciatív na obnovu života v kláštore. Konali sa tam koncerty, rôzne stretnutia záujmových občianskych skupín. Naposledy predvlani v lete tam čistila areál skupina benediktínov.
Starostka hovorí, že múry kláštora si prichádzajú každý rok pozrieť tisícky ľudí. "Okrem jednotlivcov tam vídavam stáť najmä v lete aj autobusy z Čiech, Maďarska a Poľska," pripomenula.
