HONTIANSKE TESÁRE. Ešte donedávna o jaskynných otvoroch v Hontianskych Tesároch okrem domácich takmer nikto nevedel. Dnes je z útvaru v skalách nová turistická atrakcia. Zarastený prístup k nim obec vyčistila a na trase vybudovala náučný chodník s informačnými tabuľami.
Sústava štyroch umelo vyhĺbených jaskynných dutín sa nachádza v strmom svahu na ľavej strane údolia potoka Štiavnica. Miestni ich volajú dierky, najväčšia je „osemdierka“. Je najpriestrannejšia a je v nej vyhĺbených osem ďalších komôrok rôznej veľkosti. Úzky chodník vedúci k nej je asi dvadsať metrov nad úrovňou terénu.
„Pre lepší prístup do nej sme s odborníkmi nabili do brala skoby a zavesili lano,“ povedala starostka Dana Kohútová. Tým, čo majú z výšok strach, však výstup neodporúča. „Je to pomerne náročný výstup a ešte zložitejší je zostup. Chodník, ktorým môže človek prejsť, je široký len zhruba dvadsať centimetrov, a pod ním je šesťmetrový zráz.“
Otvory už objavujú turisti
Napriek tomu atrakcia láka čoraz viac turistov. „Prichádzajú stále častejšie, najpočetnejšie sú skupiny vysokoškolákov,“ dodala starostka. K ostatným otvorom je prístup jednoduchší, k jednému z nich priložili rebrík.
Niektorí domáci obyvatelia však vynovené jaskynné izby ešte nevideli. „Ešte som sa tam nebola pozrieť, ale viem, že ich dali do poriadku. Počula som, že aj autobusy s turistami boli pri nich. Naposledy som tam bola ako dieťa, často sme tam behávali. Teraz som dosť zaneprázdnená, ale určite sa pôjdem pozrieť, ako to porobili,“ povedala Tatiana Bátovská.
Milan Piták býva v Hontianskych Tesároch deväť rokov, v jaskyniach doteraz nebol. „Ale viem, kde to je, neďaleko chodím na huby. Keď tie ma zaujímajú viac,“ zasmial sa. „Vnúčatá vedia o nich viac, tie tam behávajú a stále mi o nich niečo rozprávajú. Prvýkrát som sa však o nich dozvedel nedávno z televízie,“ priznal.
„Viem o nich dávno, aj som tam bola, dokonca aj v osemdierke. Syn s dcérou sa o ne veľmi zaujímajú, zháňali aj archívne dokumenty o nich, takže táto téma mi je blízka,“ skonštatovala Anna Kováčová.“
O dúpäncoch písal asi prvý Andrej Kmeť
Prvý raz otvory opísal prírodovedec Andrej Kmeť, zmienka o nich je z roku 1902. Nazval ich dúpänce, čo je archaický výraz pre otvory, respektíve brlohy. S veľkou námahou do nich aj vyliezol, ich pôvod bol preňho záhadou. „Predpokladá sa, že jaskynné izby poskytovali úkryt ľuďom v časoch tatárskych vpádov,“ povedala starostka.
Panoramatický pohľad na osemdierku. FOTO: PETER KOVÁČ
Viac fotografií nájdete TU.
Obec vybudovala náučný chodník a svojpomocne vyčistila aj jaskynné otvory. Na informačné tabule a materiál minula zo svojej kasy asi tisíc eur. Jaskyne už dostali priestor v nových informačných brožúrkach, tie sú k dispozícii aj v Dudinciach.
Jaskyne neboli doteraz predmetom odborného výskumu, ich vek ani účel nie je preto jednoznačne určený. V minulosti, informovala TASR, sa nad nimi našli zvyšky kamenného muriva, o ktorom sa usudzovalo, že mohli patriť zaniknutému kláštoru. Okrem ústnej tradície jeho existenciu však nič iné nedokladá.
Steny osemdierky pokrývajú rôzne kresby a nápisy, mnohé sú však zo súčasnosti, takže sa ťažko rozpoznáva pôvodná výzdoba.
