ZVOLEN. Je piatkové poludnie, ukončovanie novín je v plnom prúde. Starosti s umiestňovaním textov a fotografií na novinové stránky, výroba inzerátov a všetky ostatné redakčné práce sa v momente stávajú nepodstatnými po telefonáte športového redaktora Daniela Valacha.
„Havaroval som,“ oznámil mi stručne. Dodal ešte, aby sme prišli a vysvetlil, kde sa nachádza. Bežíme na miesto nehody, je to pár blokov od redakcie, stále v centre Zvolena. Až teraz si uvedomujem ten zvláštny podtón v jeho hlase. Úplne iný ako pár minút predtým, keď z redakcie odchádzal.
Renault krátko po nehode. FOTO: MILAN SUJA
Hasiči nemajú veľa práce, tri autá stoja v križovatke s rôznym poškodením. Záchranári, ktorí prišli až z Banskej Bystrice, sa starajú o nášho kolegu. Je bez vonkajších zranení, no stále v miernom šoku. Ďalší dvaja vodiči sú bez zjavných zranení, a tak si záchranka odváža iba nášho šporťáka. Vieme, že bude v poriadku, aspoň tých pár slov, ktoré sme si stihli povedať, nás o tom presviedča. Našťastie sa nemýlime.
Ako rýchlo nám plány prekazia situácie, ktoré do našich ciest prihadzuje osud. Naše redakčné auto doplatilo na nepozornosť dvadsaťročného mladíka z Krupiny, ktorý mu nedal prednosť. Našťastie ho náš renault nabral do pravého boku, takže škody sú iba materiálne. Vodičovi sa nič nestalo. Náraz odhodil jeho auto do ďalšieho, ktoré v križovatke stálo a, na rozdiel od Krupinčana, dávalo ostatným prednosť. Svoje auto si vinník nehody dlho neužil, prihlásil ho iba chvíľu pred nehodou.
