ZVOLEN. Gotika na slovenskom vidieku zanechala množstvo nádherných kostolíkov. Skutočné skvosty možno nájsť aj v malých dedinkách roztrúsených v trojuholníku medzi Banskou Bystricou, Zvolenom a Poľanou. Najhodnotnejšie a najkrajšie stoja v Zolnej, Čeríne, Ponikách a Očovej.
Kostol Všetkých svätých
Ak vo Zvolenskej Slatine odbočíme na severovýchod, o malú chvíľu sa ocitneme v Očovej, rodisku slávneho Mateja Bela. Vedľa jeho sochy v centre dediny sa na malom kopčeku vypína nádherný kostolík zo 14. storočia. Krátko po dokončení ho vyzdobili nástennými maľbami. Vznikli okolo roku 1320 a hoci sa zachovali iba v obmedzenom rozsahu, predstavujú dielo vysokej kvality. V polovici 16. storočia kostolík opevnili a okolo roku 1570 loď dostala novú renesančnú klenbu, ktorá nahradila drevený kazetový strop. V roku 1641 pristavali k západnému priečeliu lode vežu a v druhej polovici 18. storočia ho zbarokizovali. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený, avšak neskôr ho opravili.
Goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 je najstaršou stavbou v pohronskej obci Hronsek. Stredoveký kaštieľ postavili Prokopovci a Soósovci asi v 15. storočí. Tvorí ho poschodová bloková stavba typu obytnej veže. Pôvodný, tzv. vodný hrad, mal proti tureckým nájazdom vybudované opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou, cez ktorú sa prechádzalo padacím mostom. Za rákociovského povstania sa tu údajne razili mince.
V kaštieli žil otec Juliany Korponayovej-Géczyovej, dnes známejšej ako „levočská biela pani“. Nástenné maľby v interiéri hradu predstavujú slovenský unikát. Sú realizované talianskou technikou nástennej maľby „al secco“, teda nanášaním vodových farieb na suchú vápennú omietku, a pri ich realizácii sa rátalo s estetickým a výtvarným vyznením v kombinácii so štukovou výzdobou a profilovanými portálmi. Jednotlivé maľby čerpajú z dekoratívnej výzdoby zloženej zo štylizovaných rastlinných vzorov v kombinácii so žánrovými scénami napríklad lovu a heraldiky.
Steny v dvoch honosných sieňach na poschodí kaštieľa sú pokryté veľkoplošnými scénami bitiek a mytologických alegórií v kombinácii s podobenstvami z Nového zákona. Zaujímavosťou je aj nález sgrafitovej výzdoby komína zo stredovekého objektu, ktorý sa pri renesančnej prestavbe stal súčasťou interiéru.
Kostol sv. Matúša
Autom sa ku kostolíku v Zolnej možno najlepšie dostať tak, že z cesty spájajúcej Zvolen a Detvu odbočíme vo Zvolenskej Slatine. Vzácna pamiatka stojí v malebnom prostredí na vyvýšenine nad cestou takmer na konci dediny.
Krásu kostola obohnaného múrom pri návšteve Slovenska v roku 2000 ocenil aj britský princ Charles. Postavili ho na prelome 13. a 14. storočia v ranogotickom slohu a neskôr opevnili. Koncom 14. storočia interiér vyzdobili freskami, ktoré sa sčasti zachovali do súčasnosti.
K najzaujímavejším patrí freska sv. Juraja v boji s drakom. Stvárnenie tohto v stredoveku obľúbeného motívu je pozoruhodné tým, že maliar okrem draka a dračice namaľoval aj jaskyňu, z ktorej vykúkajú dve dračie mláďatá.
Kostol sv. Martina
Čerín leží len pár kilometrov severne od Zolnej. Kostolík stojaci na návrší nemožno pri vstupe do dediny prehliadnuť. Postavili ho na začiatku 14. storočia ako typickú ranogotickú stavbu v podobe obdĺžnikovej lode. V roku 1483 preň vytvorili nový krídlový oltár, ktorý však v roku 1885 odviezli do Budapešti. Dnes ho možno vidieť v tamojšej národnej galérii. Neskôr pri kostolíku postavili drevenú zvonicu.
Obdobie baroka prinieslo vynovenie vnútorného zariadenia. Na západnej strane lode pribudla drevená maľovaná tribúna, nový bol aj oltár. Počas druhej svetovej vojny bola časť vzácnych fresiek zničená, a tak ich súčasníci môžu vidieť len na historických fotografiách z predvojnového obdobia.
Kostol sv. Františka Assiského
Ešte ďalej na sever ležia Poniky. Na malom kopci v strede dediny sa aj tu skvie ranogotický kostolík. Od začiatku sa oň starali františkáni z kláštora v Slovenskej Ľupči. Františkánske motívy sú zreteľné aj na freskách, ktorými interiér vyzdobili okolo roku 1415. Ich súbor predstavuje pravdepodobne najucelenejšie zachovaný príklad výzdoby stredovekých kostolíkov na Slovensku.
Aj neskôr sa odohrali viaceré úpravy – na konci 20. storočia sa realizovala rozsiahla obnova, ktorej cieľom bolo odkryť nástenné maľby v celom interiéri a regotizácia objektu. Od roku 1995 kostolík spravujú kapucíni. Jeho vzhľad je výsledkom obnovy, ktorá mu vrátila gotickú podobu a predstavila fresky v pôvodnej kráse.
Opevnený kaštieľ
Goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 je najstaršou stavbou v pohronskej obci Hronsek. Stredoveký kaštieľ postavili Prokopovci a Soósovci asi v 15. storočí. Tvorí ho poschodová bloková stavba typu obytnej veže. Pôvodný, tzv. vodný hrad, mal proti tureckým nájazdom vybudované opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou, cez ktorú sa prechádzalo padacím mostom. Za rákociovského povstania sa tu údajne razili mince.
V kaštieli žil otec Juliany Korponayovej-Géczyovej, dnes známejšej ako „levočská biela pani“. Nástenné maľby v interiéri hradu predstavujú slovenský unikát. Sú realizované talianskou technikou nástennej maľby „al secco“, teda nanášaním vodových farieb na suchú vápennú omietku, a pri ich realizácii sa rátalo s estetickým a výtvarným vyznením v kombinácii so štukovou výzdobou a profilovanými portálmi. Jednotlivé maľby čerpajú z dekoratívnej výzdoby zloženej zo štylizovaných rastlinných vzorov v kombinácii so žánrovými scénami napríklad lovu a heraldiky.
Steny v dvoch honosných sieňach na poschodí kaštieľa sú pokryté veľkoplošnými scénami bitiek a mytologických alegórií v kombinácii s podobenstvami z Nového zákona. Zaujímavosťou je aj nález sgrafitovej výzdoby komína zo stredovekého objektu, ktorý sa pri renesančnej prestavbe stal súčasťou interiéru.
(Článok bol uverejnený v týždenníku SME. Vzniklo v spolupráci s vydavateľstvom DAJAMA.)
Autor: Daniel Kollár