KRUPINA. Tri ocenenia, jednu in memoriam, udelili v piatok na slávnostnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Krupine.
Cenu primátora Krupiny sa rozhodol Radoslav Vazan udeliť krupinskému rodákovi Ivanovi Stadtruckerovi. „Je to osobnosť, ktorá sa presadila vo svete televízie a filmu,“ povedal Vazan. Ivan Stadtrucker (76) písal scenáre k dokumentárnym filmom, najmä z oblasti histórie umenia. V jeho dramaturgii uviedla Slovenská televízia viac ako päťdesiat inscenácií. Je autorom niekoľkých desiatok scenárov, podľa ktorých vznikli televízne inscenácie a hraný film Pasodoble pre troch. Zároveň na VŠMU v Bratislave prednášal estetiku filmu. Po vymenovaní za univerzitného profesora v roku 1991 z televízie odišiel a začal sa venovať pedagogickej práci na VŠMU, tiež na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Písal prózu aj odbornú literatúru.
Poslanci ešte v júni rozhodli o udelení Ceny mesta pre nedávno zosnulého Alberta Macka a pre niekdajšieho učiteľa, 89-ročného Daniela Svitáča. Albert Macko zomrel nečakane vlani v novembri vo veku 59 rokov. „Sedem rokov bol konateľom Mestských lesov v Krupine, predtým desať rokov riaditeľom štátnych Lesov SR, a tri volebné obdobia aj mestským poslancom,“ povedal primátor. „Daniel Svitáč bol kedysi riaditeľom krupinského gymnázia, jeho vášňou sú husle. Okrem toho, že na nich hrá, ich aj reštauruje. Viedol viaceré tanečné a hudobné súbory a napísal niekoľko odborných prác o hre na husliach.“
Ceny udelili počas Dní mesta Krupina, tie sa niesli v znamení 400. výročia rozhodnutia palatína Juraja Thurzu o presadení Slovákov v samospráve Krupiny. Ako TASR povedal Vazan, do roku 1611 bola krupinská samospráva takmer výlučne v rukách Nemcov, ktorí mestské privilégiá dostali od kráľa Belu IV. už niekoľko storočí predtým. Spoločenské zmeny a uznesenia uhorského snemu v rokoch 1608 a 1609 spôsobili, že aj do pôvodne nemeckých miest sa mohli sťahovať Slováci aj Maďari. Postupne sa dožadovali aj správy mesta. Keďže to samotní Nemci odmietli, obyvatelia sa obrátili na palatína Thurzu, ktorý v roku 1611 rozhodol, že môžu zasadať na richtársky stolec a môžu byť volení do mestskej rady i zastupiteľstva.
