ZVOLEN. Medokýš pri hlavnej železničnej stanici vo Zvolene nevyhnutne potrebuje opravu. Kanalizácia, ktorou prameň odteká, sa upcháva, voda nestíha odtekať a zaplavuje priestor okolo fontánky. Nahromadená voda niekedy dosahuje aj viac ako pol metra.
Kto a kedy medokýš opraví, je otázne, železnica aj mesto sa od jeho vlastníctva dištancujú. Prednosta železničnej stanice Peter Vozár tvrdí, že medokýš je na pozemku mesta, primátor Miroslav Kusein kontruje, že mestu nepatrí. Obidvaja pripomínajú, „nemôžeme investovať do cudzieho majetku“.
„Budova železničnej stanice prakticky kopíruje náš pozemok, priestor pred stanicou je, s výnimkou priľahlého parkoviska, mestský,“ hovorí Vozár.
„Určite nie je náš, to som si dal zistiť krátko po mojom nástupe do funkcie primátora na odbore výstavby. Vrt bol urobený pre potreby železničnej stanice. Keby bol náš, už dávno by sme ho opravili, až takú veľkú investíciu nepotrebuje, zhruba 7-tisíc eur,“ konštatuje Kusein.
Prednosta stanice navrhol samospráve pred dvomi rokmi rekonštrukciu medokýšu „spoločnými silami“. Medokýš, hovorí, je potrebné zastrešiť, vymeniť by sa mala aj značne prehrdzavená fontánka, z ktorej prameň tečie. Mesto malo podľa návrhu financovať osemdesiat percent nákladov, železnica dvadsať, no k dohode neprišlo. „Mesto tvrdí, že medokýš využívajú prevažne naši zamestnanci alebo cestujúci, ale to nie je pravda, sem chodí veľa Zvolenčanov. A my pitný režim našich ľudí neriešime medokýšom,“ dodáva Vozár.
Situácia sa po lete zhorší, hroziť môže úraz
Doteraz prameň aspoň sčasti udržiavali železnice, no ako prišla železničná stanica od júna v rámci optimalizácie o troch údržbárov, nemá kto mriežku nad odtokovou rúrou čistiť. Nielen od nanesenej špiny, odpadu, ale aj od korózie.
„Nemôžem tam poslať výpravcu či posunovača,“ konštatuje Vozár. Situácia sa podľa neho zhorší na jeseň, keď začne opadávať lístie, a hlavne v zime. „Voda zamrzne a musí sa tam vysekávať ľad. Udržiavať treba aj schodisko, ak zostane klzké, niekto môže na ňom spadnúť a zraniť sa.“
Voda z prameňa nestíha odtekať, dosahuje už takmer desať centimetrov, no niekedy aj viac.
O prameni plánuje prednosta so zástupcami mesta znova hovoriť na spoločnom rokovaní, má byť 20. septembra. „Budeme na ňom hovoriť predovšetkým o problémoch s parkovaním pri stanici. Mnohí vodiči totiž nerešpektujú značku so zákazom vjazdu pred staničný priestor, pokojne tu svoje auto zaparkujú a idú do mesta. V každom prípade chcem na stretnutí otvoriť aj otázku medokýša,“ pripomína.
Kvalita je otázna
Prameň je vyhľadávaným zdrojom minerálnej vody, niekedy naň ľudia čakajú v rade. „Niektorí si prídu naraz nabrať aj sto fliaš,“ hovorí taxikár, ktorý má na železničnej stanici stanovište. Priznáva, tiež tento medokýš pije. „Je dobrý a treba dodržiavať pitný režim,“ smeje sa. „Obavy, že voda nie je čistá, nemá, no hnevajú ho ľudia, ktorí za sebou nechávajú odpad. „Prídu si umyť ruky, utrú si ich servítkou a tú hodia na zem. A nie je to len servítka, čo tu po niektorých zostáva. Niet sa čo čudovať, že sa kanalizácia upcháva.“
Anna Fekiačová, ktorú sme pri medokýši stretli, ho často nepije. „Prídem si nabrať do fľaše, keď niekam cestujem. Ale známy, ktorému zistili nedostatok železa v organizme, ju začal piť vo veľkom. Lekára prekvapilo, že má zrazu taký dobrý krvný obraz.“
Vladimír Tuhársky chodieva na medokýš pravidelne zo Sekiera. „Vždy si vezmem aspoň tridsať fliaš. Auto nemám, na Červený medokýš je to na pešo ďaleko a k prameňu v areáli SAD už nepúšťajú. Odtiaľto mám na autobus kúsok, aj keď neviem, či je voda čistá. Niekedy má takú zvláštnu belavú farbu. Taxikári hovoria, že rozbor vody tu nikto nerobil už roky.“
Potvrdzuje to riaditeľ Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Zvolene Viktor Kosmovský. „Nie je to naša povinnosť a ani na to nemáme podmienky. Kým nám pred jedenástimi rokmi nezrušili laboratóriá, zvykli sme z času na čas rozbor medokýšov urobiť, pri takom množstve kontrolovaných vzoriek vody to nebol problém.“
Za kvalitu vody, podotýka, zodpovedá majiteľ medokýša, on by mal požiadať o rozbor. Ľudia takúto vodu pijú na vlastnú zodpovednosť. Nie všetko, čo nám dáva príroda, je totiž vždy zdravé. Napríklad vo vode z medokýša v Rudlovej v Banskej Bystrici zistili pred štyrmi rokmi nadlimitné hodnoty arzénu, selénu, síranov, mangánu a železa a nízke Ph vody. Dlhodobé pitie takej vody môže podľa odborníkov vyvolať depresie, neurologické problémy, hnačky a prispieť aj k rakovinovým ochoreniam.
