Malý Býček potrebuje svoje a bez ľudí, zašpinených a možno aj unavených, ktorí mu venujú desiatky hodín zo svojho voľného času, by sa sám nepohol.
ZVOLEN. Staré lokomotívy sú národnými kultúrnymi pamiatkami a patria pod MDC. MDC je skratka pre Múzejno-dokumentačné centrum. A lokomotíva s označením 422.0108, inak Malý Býček, nie je výnimkou. Starostlivosť o staré parné lokomotívy je na niekoľkých občianskych združeniach, jedným z nich je aj Klub historickej techniky vo Zvolene. „Našou úlohou je udržiavať tieto mašiny minimálne v takom stave, v akom sú teraz,“ povedal Peter Kálman z KHT Zvolen.
Čím pomalšie, tým lepšie
Býček nejazdil vyše mesiaca. Po odstavení vyčistili popolník a dymnicu a skontrolovali jeho technický stav. Kontrolu zopakovali na druhý deň pred zakúrením. „Samotné zakúrenie je pre mašinu tou najťažšou chvíľou. Kotol sa rozohrieva a narastá. Na mašine sú použité rôzne kovy a teplom sa rôzne rozpínajú. Čím pomalšie sa mašina rozkuruje, tým menej sa jej ubližuje,“ dodal Kálman. Prvé štyri hodiny po zakúrení treba mašinu pozorne sledovať. „V podstate je pri nej stále niekto,“ doplnil.
Vymenili kotol
Býček bol vyrobený v roku 1908. Konštrukčne ide o dielo slávneho rakúskeho konštruktéra Karla Gölsdsdorfa. Mašinka dojazdila v bratislavskom depe, odkiaľ išla do šrotu. Niekoľko rokov tam stála.
Opraviť ho chceli už v Bratislave, neskôr v Brezne, no neúspešne. Kotol mašiny bol priveľmi poškodený. Vo Zvolene, v Železničných opravovniach a strojárňach, bola odstavená rovnaká mašinka, no s kotlom, ktorý bol v lepšom stave. Poškodený kotol dali do nehybného exponátu v ŽOS-ke a lepší do Býčka. Kotol bol z roku 1902, čím Býček ostarol o šesť rokov. S opravou vo Zvolene začali členovia Klubu historickej techniky v roku 1994 a trvalo im štyri roky, kým mašinku dostali do prevádzkyschopného stavu.
Svoj prvý muzeálny život začína Býček v roku 1998 a po šiestich rokoch aktívnej služby prišla ročná pauza, počas ktorej museli opraviť poškodený kotol. Od jesene 2009 do mája 2011 prišla druhá nútená prestávka, kedy boli nutné ďalšie opravy kotla.
Voda je najdôležitejšia
Kabína Býčka je história sama o sebe, vôbec nepripomína dnešné lokomotívy. „Keď je vonku teplo, tak je teplo aj vo vnútri a samozrejme naopak, v zime je tu zima.“ Najvyššia rýchlosť na tabuľke v kabíne oznamuje, že 50 kilometrov za hodinu je maximum. Podľa Petra Kálmana takúto rýchlosť mašinka stále vyvinie.
Nič nie je také nebezpečné, ako keby sa v kotle minula voda. Aj preto stav vody ukazujú v kabíne dva hranaté ukazovatele. Žiadna elektronika, stĺpce vody na nich sa nedajú prehliadnuť a podľa Petra Kálmana, práve na ne sa najčastejšie upierajú pohľady posádky.
Nie je ich veľa
Historická pamiatka na železnici nie je traktorom – veteránom, s ktorým si gazda vyjde občas na pole. Lokomotíva musí byť v rovnakom stave ako keby vyšla z továrne. Nemá žiadne úľavy, aj keď je stará sto rokov. Musí mať pravidelné prehliadky, rovnako ako iné lokomotívy.
Býček je jedinou funkčnou parnou lokomotívou vo zvolenskom klube. Ďalšiu dávajú do pôvodného stavu, tretiu majú zakonzervovanú a pripravenú na spojazdnenie v budúcnosti. Aj tieto lokomotívy sú rovnako národnými kultúrnymi pamiatkami. Na Slovensku je pritom asi iba sedem veľkých parných lokomotív a možno rovnaké množstvo malých či nízkorozchodných.
Zadarmo nechce nikto robiť
„Čistili sme mašinku od popola v kanáli, aj preto vyzeráme takto,“ zasmial sa Jiří Pokorný z Břeclavi. Jeho tvár zašpinená od popola hovorila za všetko. Špinavé tváre dobrovoľníkom nevadili. Istým spôsobom boli na ne hrdí. „Teraz mašinku premažeme a behom noci zakúrime. Je to práca na dvadsaťštyri hodín pred samotnou jazdou,“ dodal. Do Zvolena ho pozvali členovia KHT, doma v Čechách je členom niekoľkých združení.
Zvolenský klub nemá veľa členov. Niektorí sú železničiarmi a niektorí majú železnicu a rušne ako hobby. Prijali by aj nových, ale... „Neviem prečo, no dnes už nikto nechce robiť osem hodín zadarmo,“ povedal Peter Kálman a po chvíli ho doplnil dôchodca Pavel Mičianik: „Dnes sa už nikto nechce pri robote zašpiniť.“ Jeho čierne ruky kontrastovali s bielymi vlasmi pod šiltovkou. Handrou namočenou v nafte leštil zadnú časť Býčka.
