DETVA. Zoženiete si starú unimobunku, rozmlátite obloženie, až vám z nej ostane iba železná kostra. Potom ju prevrátite na bok a obijete doskami. Vznikne veža. Neviete čo ďalej, a tak ju nazvete rozhľadňou a umiestnite ju na miesto, z ktorého je na čo pozerať.
Tento stručný popis je síce nepresný a povrchný, ale asi tak sa na zvláštny objekt, ktorý už niekoľko týždňov stojí v kameňolome nad Detvou, budú pozerať okoloidúci. Navrhli a vyrobili ho mladí architekti Martin Lepej, Martin Bosík a Róbert Sekula.
O všetko sa treba starať
„Prvý nápad vznikol pri recyklovaní unimobunky, vtedy sme ešte nevedeli, že by to mohla byť rozhľadňa,“ začal svoje rozprávanie Martin Lepej a Martin Bosík sa vrátil ešte na úplný začiatok: „Chceli sme hlavne urobiť niečo bez klienta, bez toho, aby nám do práce niekto zasahoval.“
Kostru majú od Žiliny, neskôr v práci pokračovali v Turčianskych Tepliciach a všetko dokončovali vo Zvolenskej Slatine. Napokon rozhľadňu dostali do Detvy, kde im pomohlo občianske združenie Aktívne mesto. Prečo také putovanie? „Zo začiatku sú všetci nadšení a potom sa zľaknú. Veď o všetko sa treba starať,“ vysvetlil M. Bosík.
Ani zámok neodradil. Práve naopak
Trojicu mladých architektov spojila práca v jednom ateliéri. A potom aj myšlienka a následná realizácia projektu Unimo, ako si vyhliadkovú vežu z unimobunky, nazvali. Spoločný ateliér je síce už minulosťou, čo ale neprekáža úspešnému zavŕšeniu prác na projekte. Ten si z väčšej časti financovali sami a aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, investovali doň viac ako tritisíc eur.
Prvotnou myšlienkou bolo, že rozhľadňa bude slúžiť každému, kto sa náhodne alebo cielene k nej dostane. Ibaže nechať niečo na Slovensku otvorené, to je príležitosť pre vandalov. Ono to vlastne nefunguje ani vtedy, keď na niečo dáte masívny zámok. Chcete niečo ukryť? Chcete zabezpečiť svoj majetok? A výzva na vylomenie je ešte silnejšia. Akýkoľvek projekt, ktorý má slúžiť všetkým, musí počítať aj s takýmito úskaliami. Tie detvianske sa naplno ukázali pred pár dňami, keď sa do veže niekto vlámal. „Obyčajný, sprostý vandalizmus. Zničili nám veľa vecí,“ skonštatoval Lepej.
Len to treba vedieť
Veža z unimobunky? Jednoduchý projekt. Pri vyslovení slova jednoduchý mladí muži na chvíľu zmĺknu. Akoby im hlavou prebleskli tie desiatky malých či veľkých problémov, z ktorými sa museli popasovať. „Je to jednoduché, len to treba vedieť,“ zasmial sa M. Bosík. Po praktickej stránke to trojicu posunulo vpred, projekt Unimo bol pre nich od začiatku veľkou školou. Až pri práci zistili také „maličkosti“, aké vrtáky používať a aké rozhodne nie, koľko stojí preprava veľkých nákladov, aký drahý môže byť napríklad autožeriav a stovky ďalších. Prax, ktorú sa v škole nenaučili. „Človek sa stretne s kopou problémov. Zistí, kde zohnať trojnápravový nákladiak, aký kopec zvládne tatrovka a aký liazka a podobne,“ doplnil Lepej.
Steny sa dajú otvárať
Čierna veža v Detve nie je iba rozhľadňou, je to naviac miesto, kde sa dá prespať. Trom – štyrom ľuďom pohodlne, v núdzi aj viacerým.
Pomaly stúpame po jej drevených schodoch, dozvedám sa, že ide o mlynárske schody. Prvé poschodie nie je vysoké, no ak sa chce človek iba uložiť na spánok, postačuje. Malé okienko je nielen zdrojom svetla, ale aj nevyhnutnou vetračkou. Aj okno je recyklované, veď v minulosti slúžilo ako okienko na práčke.
Na najvyššom poschodí, už cítiť malé pohyby celej konštrukcie. „Má to celkom dobrú stabilitu, pretože na spodku je ťažisko,“ vysvetlil Róbert Sekula, vidiac naše obavy. Stavbu si dali posúdiť aj statikovi, ktorý nemal námietky.
Dve steny vo vrchnej časti veže sa dajú otvárať. Cez kladku a lanká. Jedna časť je presklenná, čo je výhodou v chladnejších mesiacoch. Spustená stena vytvára ďalšiu plochu aj keď človek, ktorý má strach z výšok, na ňu zrejme nevkročí. Nemusí, výhľad je perfektný aj zvnútra.
Skúšame kladky, spúšťame a dvíhame steny. Lanko sa zasekáva a Martin Lepej sa púšťa do opravy. Minulý týždeň ešte všetko stopercentne nefungovalo, preto stále dolaďovali detaily a odstraňovali škody, ktoré napáchali vandali.
Napriek vynaloženým prostriedkom, napriek prekážkam, ktoré sa stále objavujú, rozhľadňa nad Detvou stojí. Niekomu môže prekážať jej jednoduchý tvar – čierna krabica pohodená v prírode. Akosi nezapadá do vnímania toho pekného v kraji pod Poľanou, ktorý charakterizujú ornamenty a farebnosť. A možno práve táto odlišnosť návštevníka zaujme.
