ZAJEŽOVÁ. Slamená strecha je dnes skutočnou raritou. Ešte storočie dozadu bola na gazdovských domoch v dedinách celkom bežnou krytinou, v súčasnosti už nenájdete majstra, ktorý by slamenú strechu vedel urobiť.
Strechu sa učili robiť
„Žije tu starý pán, ktorý má asi šesťdesiatpäť rokov. Chceli sme ho ešte na tú prácu presvedčiť, no už si na ňu netrúfa,“ hovorí Zuzana Labašová z Ekoporadne Živica. Domček, hneď v susedstve Vzdelávacieho centra Zaježová má strechu zo slamy. Rovnakej slamy, akú vidieť na poliach po žatve. Ono to ale nie je také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. „Musí to byť ručne nakosená ražná slama. Preto ručne, aby bola odseknutá tesne pri koreni. Celý proces je taký náročný, že už sa do toho nikomu nechce ísť,“ dodáva. Slama sa musí špeciálne sušiť, musí byť zvinutá do šúb, z ktorých sa následne robí strecha.
Slama na dome má podľa ekoporadkyne Zuzany Labašovej už desať rokov. „Keby bola urobená naozaj profesionálne vydržala by aj dvadsať rokov.“ Strechu v minulosti zhotovili dobrovoľníci, ktorí to robili prvýkrát. V podstate sa slamenú strechu iba učili robiť. Na druhej strane to nie je až také zlé, keď vydržala desať rokov.
Bez odpadu
Proces pokrývania strechy začínal na poli. Pôdu musel strechár najprv obrobiť, raž zasiať a vypestovať. Až potom prišlo na rad kosenie, sušenie či viazanie slamy. Je to pracnejšie ako pokrývanie strechy plechom, alebo inou krytinou. „To je pravda, ale na druhej strane neprodukujete žiaden odpad, keď strechu dávate dole,“ vysvetľuje ekoporadkyňa.
Bez komína
Zaujímavosťou starých slamených striech je, že komíny na streche nevidieť. Komín jednoducho končil v podkroví a dym sa vonku dostával cez strechu. „Malo to svoj význam. Decht z dymu v podstate impregnoval slamu zvnútra a tým sa stávala nepremokavou,“ dodáva Labašová. Domček z roku 1864 je akoby vystrihnutý zo starej rozprávkovej knižky. To, že má starostlivého gazdu vidieť už na prvý pohľad. Žiadne rozpadávajúce sa múry, žiadna prehnité trámy.
Málo svetla
Maličké okná na dome sa na naše pomery zdajú byť až príliš miniatúrnymi. „To je pravda, vo vnútri je málo svetla,“ priznáva majiteľka. Chápe ľudí v minulosti, že väčšie okná si ani nemohli dovoliť. Strácali by priveľa tepla a to bolo rozhodujúce. Jedna vrstva skla veľa izolácie neposkytovala. Domček je kamenný a podľa majiteľky, keď sa v ňom pravidelne žije, nie je problém ho vykurovať. Je v ňom veľmi príjemne a teplo. Problémom je, ak odídete na dlhšiu dobu preč. Potom sa steny iba tri dni zohrievajú. Na druhej strane, aj v tom najhorúcejšom lete je v dome chladno.
