SLIAČ. Nikdy nezabudne na svoje tohtoročné 59. narodeniny. Presne v ten deň sa totiž vybral Sliačan Ján Jakuba do lesa na huby a namiesto pokojnej prechádzky v prírode sa mu stala nepríjemná príhoda, ktorá podľa jeho slov bude pre neho nočnou morou do konca života. Zaútočil na neho medveď.
Varovanie z miestneho rozhlasu ho neodradilo
„Na hríby už nepôjdem, po tejto skúsenosti nie,“ rezolútne vyhlasuje Ján Jakuba.
V nedeľu pred dvomi týždňami sa hubár vybral do lesa pri Veľkej Lúke krátko pred poludním. Rád si vraj pospí a o takomto čase je v hore pokoj, iní hubári tam už nie sú. A možno práve to bola jedna z príčin, prečo sa stretol s medveďom. Hoci minulé roky chodil na hríby často, tohto roku to bol len jeho druhý pokus doniesť domov pochúťku a oddýchnuť si v prírode.
„Počul som, že sú tam medvede, vraj to v dedine vyhlasovali aj miestnom rozhlase,“ hovorí. Napriek tomu išiel, no pre istotu si vraj pískal, aby medvede v lese o ňom vedeli. „Celý čas som rozmýšľal, čo by som urobil, keby sa predo mnou medveď objavil,“ hovorí Ján.
Záchranou pred šelmou bol útek
Prechádzka lesom bola príjemná. Pánovi Jánovi sa podarilo nazbierať plný košík dubákov. „Tešil som sa. Mal som narodeniny, tak som to bral ako pekný darček,“ konštatuje. No to, čo prišlo potom, mu doslova vyrazilo dych.
„Bol som asi 70 metrov od cesty, kde som mal odstavené auto, keď som začul lomoz a zlostné funenie. Pozriem, no skoro ma vystrelo, oproti mne sa cvalom rútil medveď. Len som v duchu zahrešil, no na rozmýšľanie som nemal čas. Musel som sa v zlomku sekundy rozhodnúť, čo urobím. Vtedy som nerozmýšľal či sa hodiť na zem, alebo vyliezť na strom. Zostávalo mi jedine utekať. Tak som sa rozbehol. Držal som košík aj palicu a bežal som, čo som vládal. Za sebou som počul stále lomoz. Nemal som sa kedy obzerať, len som čakal na okamih, keď sa medveď po mne zaženie labou. Proti takej šelme človek nemá šancu. Ani neviem, ako som po zadku a kolenách zišiel z prudkého zrázu k ceste,“ opisuje najdramatickejšie chvíle svojho života hubár.
Človek nie je v lese pánom
Zaujímavé je, že napriek bezhlavému behu v ťažkom teréne nevysypal z košíka ani jeden hríb.
Keď Ján dobehol na cestu, prenasledovateľa už nevidel ani nepočul. Zmorený si sadol a zatelefonoval manželke, ktorá bola v práci. „Keď som jej povedal, čo sa mi stalo, reagovala slovami - To si ho nemohol odfotiť? - Nemohol, veď som sa nestihol ani obzrieť,“ konštatuje.
Keď už sedel v bezpečí v aute, prišiel mu na um muž z Ružomberka, ktorého medveď dokaličil. „Ďakoval som Bohu, že som nedopadol ako on. Mal som obrovské šťastie. Na hríby chodievam s 8-ročným vnukom, no tentokrát som ho nezobral. Neviem si ani predstaviť, aký šok by prežil, keby som ho bol zobral so sebou,“ hovorí Ján a dodáva: „Až po takomto zážitku človek zistí, aký je maličký a kto je šéfom v lese.
