DETVA. Minulý štvrtok popoludní sa teplo a jeho cena skloňovala v detvianskom kultúrnom dome vo všetkých pádoch. Verejný hovor spoločnosti Bytes, ktorá dodáva teplo do 3050-tich domácností v meste a občanov začal krátko po piatej popoludní.
Konateľ Bytesu Stanislav Šichta podrobne informoval o vypracovaní ceny tepla, čo všetko má na ňu vplyv a akej kontrole podlieha. Práve vyúčtovanie vyvolalo u časti odberateľov nevôľu, na čo reagovali petíciou. Niektoré bytovky už avizovali, že si kúrenie zabezpečia cez vlastné plynové pece. Takéto riešenie, ako lacnejšie, vedenie Bytesu spochybnilo a prepočet poslali aj obyvateľom týchto bytoviek. „Jednoznačne idú do drahšieho riešenia,“ dodal konateľ. Strata odberných miest by sa nepriaznivo prejavila na cene pre ostatných odberateľov.
Vlastníci sa nezhodujú
Detviansku samosprávu zastupoval viceprimátor Ján Šiandor. Mesto má v Bytese 34-percentný podiel, zvyšných 66 percent vlastní spoločnosť Biomas Energy. A hoci sa verejný hovor mal týkať ceny tepla a koncepcii pre ďalšie obdobie, už prvé slová zástupcu mesta naznačili, že nie všetko vo vlastníckej štruktúre Bytesu funguje tak, ako by malo. „Mesto je menšinový vlastník a má obmedzené možnosti kontroly spoločnosti,“ povedal viceprimátor. Zároveň dodal, že mesto robí všetko preto, aby cena tepla bola optimálne nastavená.
Niektoré rozvody majú aj päťdesiat rokov
Martin Malatinec, konateľ Biomas Energy viceprimátorovi oponoval, že mesto sa nechce spolupodieľať na financovaní rekonštrukcie niektorých rozvodov tepla, na ktoré sa nepodarilo získať peniaze z eurofondov. Straty na týchto potrubiach sú vysoké a nepriaznivo ovplyvňujú výslednú cenu tepla. „Mesto sa nespráva ako spoluvlastník spoločnosti,“ dodal Malatinec. Niektoré rozvody tepla majú aj päťdesiat rokov. Firma väčšiu časť z nich už zrekonštruovala, pri ďalších sa čaká na nové výzvy z eurofondov, pretože s posledným projektom neboli úspešní.
Kotolňa pri priemyselnom parku
Korene problému sú podľa Jána Šiandora ešte v roku 2007, kedy sa rozhodlo o vybudovaní centrálneho tepelného zdroja (CTZ). Podľa neho sa nevybrala najlacnejšia alternatíva, čo sa teraz nepriaznivo odráža na cene tepla. „Vybral sa síce investične trochu drahší variant, ale získaním investora do zeleného priemyselného parku, pri ktorom sa CTZ nachádza, by sa mohol získať aj priemyselný odber tepla. Ten by trvalo priaznivo vplýval na cenu tepla v meste, čo je hlavná výhoda súčasného umiestnenia CTZ,“ vysvetlil konateľ Bytesu Stanislav Šichta.
CTZ patrí k najmodernejším
Priemerná cena tepla v Detve je dnes 23,176 eur (698,2 SK) za GJ (gigadžaul), čo nie je veľa v porovnaní s inými mestami a dnes už patrí do prvej štvrtiny miest s najnižšou cenou tepla. Navyše už nie je závislá iba od ceny plynu. Ten dnes tvorí necelých 40 percent z výroby tepla. Novú kotolňu skolaudovali vlani a Detva má odvtedy viac ako šesťdesiat percent výroby tepla zabezpečenej spaľovaním drevenej štiepky, slamy a odberom tepla z neďalekej bioplynovej stanice. Detviansky centrálny tepelný zdroj patrí k najmodernejším v strednej Európe, dávajú ho za príklad iným mestám. Správnosť jeho výstavby sa ukazuje pri každom zvýšení ceny plynu. Minulý štvrtok, kedy sa v médiách objavili správy o žalobe SPP na štát, pre regulovanie ceny plynu v predchádzajúcich rokoch, sa iba potvrdila.
