ZVOLEN. Pripomenúť si obete a tých, ktorí prežili hrôzy vojny a znášali utrpenie vo vypálených obciach, je zámerom tradičného Stretnutia generácií na Kališti. „Šiesty ročník podujatia, uskutoční sa 13. augusta, má byť zároveň mementom pre súčasnú a budúce generácie a zároveň odsúdením všetkých prejavov znevažujúcich historické fakty a obetavosť účastníkov protifašistického odboja,“ povedal tlačový tajomník Slovenského zväzu protifašistického odboja Anton Hoffmann.
Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici spravuje Kalište ako svoju vysunutú expozíciu. Je to jedna z vyše stovky slovenských obcí a osád, ktoré fašisti počas 2. svetovej vojny vypálili. Nachádza sa v chránenej oblasti Národného parku Nízke Tatry. Sú tam zrekonštruované dva domčeky, malá zvonička a základy zhorených obytných domov. Pripomínajú tragédiu, ktorá sa tu odohrala 18. marca 1945. V roku 2007 Múzeum SNP otvorilo vo dvoch domčekoch novú expozíciu pod názvom Partizánska republika a odhalilo aj nový pamätník. Od roku 2008 sprístupnilo náučný chodník Kalištím s názvom Ako žili Kališťania. Tvorí ho sedemnásť informačných tabúľ, ktoré sú umiestnené v areáli celej Národnej kultúrnej pamiatky.
V roku 1940 mala osada Kalište 209 obyvateľov. Počas Slovenského národného povstania sa stala jedným z centier takzvanej Partizánskej republiky v Nízkych Tatrách. Obyvatelia obce prichýlili odporcov fašizmu a ľudí rasovo prenasledovaných. Bolo tu sídlo Štábu partizánskych jednotiek, ktoré sa neskôr presunuli k frontovej línii. Keď obec zostala bez ochrany, fašisti ju z pomsty za pomoc odboju vypálili.
Odchod partizánov bol predzvesťou bartolomejskej noci, ktorú Kalište zažilo nadránom 18. marca 1945. Do oslobodenia osady vtedy chýbalo len päť dní. Príslušníci Einsatzkommanda 14. oporného bodu v Banskej Bystrici boli skúsenými remeselnými vrahmi. Podieľali sa na genocíde nevinného obyvateľstva, starcov a detí v Nemeckej, Kremničke a na mnohých iných miestach v okolí Banskej Bystrice. Fašisti prišli cestičkou od Moštenice a z domov vyháňali rozospatých obyvateľov. Už v jednom z prvých zastrelili 21-ročnú Antóniu Komorovú a 43-ročnú Júliu Bučkovú. Obyvateľov osady zhromaždili pred kaplnku a ich príbytky zapálili. V niektorých domoch zostali chorí a nevládni, ktorých fašisti nedovolili vyniesť.
V horiacich domoch zaživa uhorelo deväť Kališťanov vo veku od štrnásť do deväťdesiat rokov. V partizánskej zemľanke nad osadou zastrelili a upálili dvanásť partizánov. Devätnásť chorých, zväčša maďarských prebehlíkov, odvliekli so sebou a neskôr zastrelili pri Moštenici. Poslednou obeťou fašistických zverstiev sa stal 45-ročný Jozef Vyšný, otec siedmich detí. Fašisti ho odvliekli a neskôr zavraždili v Turčianskych Tepliciach. Jozefa Vyšného vrahovia prepílili stolárskou pílou. Výsledok fašistického vyčíňania na Kališti bol otrasný: 18. marca 1945 v plameňoch zloby a nenávisti vzplanulo 36 stavieb, 46 obyvateľov osady a partizánov. Ušetrená zostala len kaplnka.
Po oslobodení Slovenska zostalo na našom území viac ako 102 vypálených obcí a 211 masových hrobov. Na miestach týchto hrobov vyrástli pamätníky, zničené a vypálené osady povstali z popola, vrátil sa do nich život. V osade Kalište sa už však život neobnovil. Zachránení obyvatelia Kališťa sa rozpŕchli po blízkom okolí, niektoré rodiny sa presídlili do Banskej Bystrice, do časti Fončorda, kde pre nich štát vybudoval domy na Ulici Nové Kalište. Priestor Kališťa sa v roku 1961 stal Národnou kultúrnou pamiatkou.
Program sa začne o 9.15 h. vystúpením speváckej skupiny, o hodinu neskôr bude ekumenická pobožnosť a po nej pietna spomienka s položením vencov k pamätníku. Popoludní vystúpia folklórne súbory. Deti sa môžu zapojiť do športových, vedomostných a zábavných hier, mládež a dospelí môžu absolvovať skúšku zdatnosti v športovo-branných súťažiach.
Chýbať nebudú ukážky zásahov Hasičského a záchranného zboru a Červeného kríža. Pripravené sú tiež turistické pochody z Kališťa v smeroch na Donovaly, Španiu Dolinu a na Lučatín.
