OČOVÁ. Pred siedmimi rokmi sa medzi festivalové dediny zaradila aj Očová pri Zvolene. Folklórna Hruda zameraná na tradičnú ľudovú kultúru už krátko po svojom vzniku presiahla regionálny rozmer. Zásluhu na tom majú viaceré zvučné mená zo sveta folklóru, ktoré sa objavujú medzi účinkujúcimi aj medzi autormi jednotlivých scénických programov.
Už ôsmy ročník Očovskej folklórnej hrudy sa uskutoční 12. – 14. augusta. Bohatý program na pódiu letného štadióna spestrí jarmok remesiel a sprievodné aktivity v tamojšom Remeselnom dvore, o ktoré je z roka na rok väčší záujem.
Spomienka na Rinalda Oláha
Podpolianska dedina, kde je folklór súčasťou života tamojších ľudí, dáva priestor na festivale aj tradíciám z iných regiónov (nielen) Slovenska. Predstavuje na ňom amatérskych nadšencov aj profesionálov. Predseda programovej rady festivalu Roman Malatinec hovorí, aj zo skúseností z minulých ročníkov, že vďaka pestrej dramaturgii si každý program nájde svojho diváka. Hruda je podľa neho špecifická tým, že jednotlivé programové bloky sú tematické pestré.
Každý ročník festivalu má svoje zameranie. Zakaždým je venovaný inej osobnosti, ktorá prezentovala obec v oblasti folklóru. Vlani bola prehliadka venovaná spomienke na Jána Gašpara Hriska, rodáka z Očovej, prvého cimbalistu SĽUK-u, aktuálny ročník sa bude niesť v duchu spomienky na husľového virtuóza Rinalda Oláha.
„Rinaldo Oláh síce nie je rodákom z Očovej, ale z neďalekej Zvolenskej Slatiny. V análoch Očovej však má svoje trvalé miesto. To prepojenie je veľmi úzke,“ hovorí Malatinec. „Odmalička hrával so svojím otcom na svadbách, takže už vtedy chodil hrávať aj do Očovej. Neskôr, už trochu starší, hrával s folklórnou skupinou v Očovej, ktorá je jednou z najstarších na Slovensku. A sú tu aj rodinné väzby na rodinu Rinalda Oláha s rodinami žijúcimi v Očovej,“ vysvetľuje.
„Rinaldo Oláh bol muzikant svetového formátu. Pre nás, Podpoľancov, je hudobná ikona, ktorá dokázala ľudovú hudbu povýšiť do umeleckých dimenzií. Známy fotograf, folklorista a hudobný vedec Karol Plicka ho nazval Paganinym zo Slatiny. Týmto jeho oslovením sme sa inšpirovali pri názve programového bloku, v ktorom si na Rinalda zaspomínajú viacerí jeho kolegovia zo SĽUK-u.“ Bude to napríklad Heda Melicherová, ktorá v SĽUK-u tancovala desaťročia ako sólistka a ktorá učarovala aj kambodžskému princovi.
„Skladby, ktoré Rinaldo Oláh napísal, nie je jednoduché technicky zvládnuť, uvidíme, ako sa s nimi popasujú interpreti festivalu,“ dodáva Malatinec.
Východniari, „južania“, Moravania
„Pozvánku domov“ dostali ľudia z Podpoľania, ktorých predkovia sa pred desaťročiami vysťahovali do oblastí južného Slovenska. „Igor Kovačovič, folklorista, ktorý je podpredsedom Matice slovenskej, prišiel s myšlienkou, aby na festivale ukázali, čo ich generácie za tie roky z podpolianskych tradícií zachovali,“ hovorí Malatinec.
Predstaviť hudobný, spevácky a tanečný folklór Moravanov a zároveň poukázať na niektoré príbuznosti s podpolianskymi tradíciami má sobotňajší program Moravo, Moravo, Moravěnko milá. „Do Očovej prídu verbovači, pričom moravský verbunk sa do zoznamu UNESCO dostal v tom istom roku ako naša fujara. Teraz sa snažia do zoznamu zapísať aj valašský odzemok, ktorý je naozaj špecifickým tancom. Aj s ním prídu na Hrudu.“ Zrejme prvýkrát bude na Hrude hrať dychovka, ktorá je súčasťou hudobného prejavu Moravy.
Pozrite si podrobný program festivalu.
Milovníkov folklóru podľa Malatinca určite nesklame folklórny súbor Šarišan a jeho hostia. „Mám pocit, že podpolianskej náture je východoslovenský temperament najbližší. Ten program nechcem komentovať, treba prísť a vidieť to. Prezradím iba, že to bude aj úsmevné.“
Pieseň v rodine
Hoci je folklór charakteristickou črtou Podpoľania, nie každý sa mu venuje. Nájsť preto celú rodinu, dokonca početnú, v ktorej je folklór samozrejmosťou, nie je vôbec jednoduché. Organizátori Očovskej Hrudy také našli, predstavia ich v programe s výstižným názvom Pieseň v rodine. Napríklad rodina Hubeckých má až deväť členov, rodina Chudobovcov sedem. Každý jej člen hrá na niektorý nástroj alebo tancuje. Pozvanie dostala aj rodina Chabadovcov z Očovej. „Ján Chabada - Chovan, jeho otec bol sľukár, tanečník, má 60 rokov, jeho vystúpenie bude zároveň oslavou jeho jubilea,“ dodáva Malatinec.
Deti a folklór trochu inak
Priestor na Hrude pravidelne dostávajú deti, potenciálni budúci nositelia ľudových tradícií. Možnosť vystúpení je pre nich stimul venovať sa folklóru naďalej. Päť detských kolektívov zo stredného Slovenska sa predstaví v programe Tancuj, tancuj, vykrúcaj.
Mladým, ale nielen im, je určené vystúpenie skupiny Družina, ktorá prezentuje folklór trochu inak, v rockovom štýle. Skupina hrá citlivo spracovaný slovenský folklór, zapadajúci do definície ethnobeat, respektíve world music. Na festivaloch žne úspechy, Ján Šimiak, zástupca starostu Očovej, ktorý v Družine hrá na píšťalky a fujaru, dúfa, že oslovia aj očovské publikum. „Očová stavia na ľudovom folklóre, no chceme domácim ukázať aj modernejší štýl. Snáď nás nevypískajú,“ zasmial sa.
Jubilanti a očovský potok
Z jedného koreňa rastieme je názov programu, ktorý predstaví jubilantov, 45-ročnú Marínu, zvolenský železničiarsky folklórny súbor, a 75-ročného hostiteľa, folklórnu skupinu Očovan. Umeleckých vedúcich súborov - Jána Jamrišku, Jána Priechodského a Pavla Holíka – spája okrem lásky k folklóru aj spoločné rodisko: Očová.
Do názvu jedného zo scénických blokov Sviatok pri Hučave zakomponovali organizátori aj miestny potok, tečie v blízkosti športového areálu. Pripravila ho známa folkloristka Anna Šatanová ako prierez všetkých troch festivalových dní. „Kto nestihne prísť v piatok a v sobotu, zrekapituluje si festivalové dianie v nedeľu v tomto programe,“ konštatuje Malatinec.
Folklórna skupina Očovan si pripomína 75. výročie.
