Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

EMED Slovakia: Detvu nezničíme

Ťažobná spoločnosť predpokladá, že by v Detve mohla vyťažiť 20 – 25 ton zlata. Národná banka Slovenska má 35 ton zlata, čo je asi 65 percent našich devízových rezerv.

Vo Švédsku z krátera po ťažbe vápenca vytvorili prírodný amfiteáter.Vo Švédsku z krátera po ťažbe vápenca vytvorili prírodný amfiteáter. (Zdroj: bradmatthew.com)

DETVA. Doteraz bola Detva známa svojou takmer panenskou prírodou, no nie je vylúčené, že sa stane banským mestom. Ťažobná spoločnosť EMED Slovakia našla na Bielom Vrchu nad Detvou doslova zlatú baňu. Jej zámer začať ťažiť zlato v tejto lokalite nezostal dlho bez odozvy odporcov. Združenie Podpoľanie nad zlato začalo svoj boj petíciou, podpisy pod ňu stále zbiera.

EMED Slovakia zriadila v budove bývalého mestského úradu informačnú kanceláriu, aby „ponúkla priestor na férový dialóg“. O predstavách investora hovoríme s projektovým manažérom spoločnosti, s geológom Mariánom Urbanom.

Navštevujú vás občania?

- Veľa ich ešte nebolo, ale postupne začínajú chodiť a pýtajú sa. Chce to trochu čas. Kanceláriu sme otvorili počas Folklórnych slávností pod Poľanou, tie v prúde udalostí zriadenie nášho centra zatienili. Ľudia u nás navyše nie sú zvyknutí na to, že si môžu „ísť po informácie“, čakajú, že ich dostanú čierne na bielom.

Marián Urban

Projektový manažér ťažobnej spoločnosti možnú devastáciu prostredia nepripúšťa.
WTM100_0810.jpg

Foto: (moj)

Aké skúsenosti má spoločnosť s ťažbou zlata?

- EMED Slovakia je dcérskou spoločnosťou firmy EMED Mining so sídlom na Cypre. Tú založili ľudia so skúsenosťami z banského priemyslu, väčšinou z Austrálie. Išlo prevažne o ľudí s európskymi koreňmi. V Austrálii dostali pri ťažbe zlata Národnú cenu za zodpovedný prístup k životnému prostrediu. Z Cypru, kde vykonávame prieskum na meď, sa spoločnosť rozšírila do rôznych častí Európy, vrátane Slovenska.

Ľudia sa obávajú devastácie životného prostredia.

- Chápeme ich, majú negatívne skúsenosti z minulosti. Priznajme si, že aj za čias socializmu nebolo životné prostredie prioritou a netýkalo sa to len baníctva. Vtedy prišiel príkaz, spoločnosť ťažila a o viac sa nestarala. Tou spoločnosťou však bol štát. S dôsledkami sa musela vysporiadať často príroda sama. Dnes však žijeme v 21. storočí. Výrazne sa posunula nielen legislatíva, zdokonalili sa aj technologické možnosti. To, čo sa stalo pred jedenástimi rokmi v Rumunsku, sú všetko pozostatky socialistických čias, keď sa projekty nedotiahli tak, ako by sa mali. A ani environmentálna legislatíva nebola taká prísna. Dnes sú prísne limity na to, aby sa zamedzilo devastácii životného prostredia. Existuje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, ten v minulosti chýbal, navyše sa do tohto procesu môže zapojiť široká verejnosť. Naša spoločnosť vie projekt zrealizovať tak, aby nedošlo k devastácii životného prostredia ani k ohrozeniu obyvateľov.

Čo podľa vás nie je devastácia?

- Treba si uvedomiť, že zásahom do životného prostredia sú napríklad aj diaľnice. V našom prípade hovoríme o povrchovej ťažbe. Vybudujeme lom veľký zhruba 600 metrov v priemere a premiestnia sa masy horniny. To je jediný zásah do životného prostredia. Po skončení ťažby sa ten priestor, samozrejme, zrekultivuje. Možnosti sú rôzne. Halda sa môže zalesniť, lom naplniť vodou a v priestore vznikne vodná plocha, ktorá sa môže používať na rekreačné účely.

A čo sa týka zvýšenej dopravy a prístupových ciest?

- Toto ložisko sa dá charakterizovať ako uzavretý systém s prevádzkovými objektmi. Výstupom našej práce sú zlaté tehličky, ktoré sa „vyrobia“ na mieste. Nebude žiadna hornina, ktorá sa bude prevážať desiatky kilometrov po lokálnych cestách, naša práca bude sústredená v uzavretom areáli. Obava zo zvýšenia dopravy je neopodstatnená, nové prístupové komunikácie budovať nebudeme a jestvujúce nezaťažíme.

Odporcovia ťažby argumentujú, že po vyťažení zlata spoločnosť odíde a „neuprace“ po sebe.

 

Pohľad na amfiteáter vo Švédsku zvrchu.
wdtm.jpg

 

- Podľa súčasných zákonov musíme mať vypracovaný plán rekultivácie ešte pred začatím ťažby. Ten ešte hotový nie je, riešenia, akým spôsobom čo najlepšie využiť krajinu po skončení ťažby, hľadáme spolu s odborníkmi z Technickej univerzity vo Zvolene. Navyše, dnes novoprijatý zákon o banských odpadoch na základe európskej smernice zaväzuje investora k zloženiu finančnej záruky na budúcu rekultiváciu takisto ešte pred začatím ťažby. Znamená to, že ak by aj firma zbankrotovala alebo by jednoducho odišla, existuje účelovo viazaná finančná rezerva, ktorá sa dá použiť iba na to, aby sa to územie zrekultivovalo podľa plánov.

Spomenuli ste katastrofu v Rumunsku, keď sa pretrhla po silných dažďoch hrádza, ktorá chránila odpadové vody s vysoko jedovatým kyanidovým lúhom po ťažbe zlata. Na následky katastrofy zahynulo približne 1400 ton rýb a znečistenie zasiahlo aj rieku Tisa na slovenskom území. Ako reakciu na haváriu niektoré štáty kyanidové lúhovanie pri ťažbe zlata zakázali, podľa Greenpeace v Česku, Maďarsku, Nemecku a Grécku. EMED Slovakia tiež mieni použiť kyanidovú metódu. Čím chcete presvedčiť ľudí, že k podobnej katastrofe u nás nedôjde?

- Je potrebné zdôrazniť, prečo sa táto havária stala, respektíve aké boli faktory tejto udalosti. V prvom rade to bola zle konštruovaná hrádza odkaliska a obslužných zariadení a ich odsúhlasenie povoľovacími orgánmi v Rumunsku. Nefungoval monitoring činnosti odkaliska a obsah kyanidov prevyšoval až 500-násobne povolené prípustné limity. Chýbal havarijný plán a dostatočný tréning zamestnancov na krízové udalosti. Pod haváriu sa podpísali zlé, avšak nie mimoriadne poveternostné podmienky. Na základe tejto udalosti bolo potrebné prijať okamžité opatrenia na elimináciu podobných udalostí, respektíve nezodpovedného správania sa niektorých firiem. V roku 2003 sa vytvoril dobrovoľný kyanidový kódex bezpečného manažmentu kyanidu a odvtedy sa v certifikovaných prevádzkach nestala žiadna havária. Naša spoločnosť sa stala signatárom tohto kódexu. Navyše, všetky spomenuté príčiny havárie sú dnes zakotvené v Európskej legislatíve a takáto udalosť sa preto v modernej spoločnosti už nemôže zopakovať.

V prípade ložiska Biely vrch je kyanizácia jedinou dostupnou metódou. Mimochodom, je to aj podľa regulatív Európskej únie najlepšie dostupná technológia. Nevznikne odkalisko, lebo technologicky nie je rudu potrebné mlieť na prach, ale iba drviť na štrk. Ruda sa bude lúhovať na plošinách, ktoré budú konštruované podľa najvyšších štandardov. Tiež navrhujeme vytvorenie nezávislej monitorovacej skupiny zloženej z miestnych samospráv, ochranárskych združení, obyvateľov, ktorá okrem medzinárodného auditu kyanidového kódexu a slovenských orgánov štátnej správy bude môcť kontrolovať našu prevádzku.

Čo sa týka zákazu použitia kyanidov v Európe, takýto zákaz platí iba v Česku, to je pritom jedným zo súčasných producentov kyanidu aj pre banský priemysel, a v Maďarsku. Nemecko a Grécko nemajú takýto zákaz. V Grécku sa stále používa pre spracovanie rúd na ložisku Madem Lakkos na Chalkidiki, čo je vysoko turisticky atraktívna oblasť.

Aký profit by mala z vyťaženého zlata vaša spoločnosť?

- O presných číslach sa dnes hovoriť nedá, pretože cena zlata sa mení a vstupy do prevádzky tiež. V percentách by to bolo zhruba 15 percent zo zisku. Prieskum je pritom finančne náročný a len veľmi málo ložísk sa ukáže ako ekonomicky výhodných, takže miera rizika je pre investora veľmi vysoká. Nerastné bohatstvo je vlastníctvom štátu. Ten nám dá licenciu, za ktorú platíme. Polovica z poplatku za prieskum ide obciam na dotknutom území, polovica štátu do environmentálneho fondu. Hlavná položka, ktorá z ťažby plynie štátu, je úhrada za vyťažený nerast, odvody a dane.

Akým významným ložiskom je Detva-Biely vrch z hľadiska Slovenska?

- Ide o najväčšie ložisko, čo sa týka objemu objaveného zlata. Ide o významnú investíciu v regióne, kde sa počas plánovanej ťažby podľa predbežných štúdií odhadujú výdavky v regióne vo výške viac ako 300 miliónov eur. Príjem štátu vo forme daní a odvodov bude dosahovať počas životnosti ťažby približne 170 miliónov eur. Zlato ako každý nerast je vlastníctvom Slovenska a preto je zaťažené extra daňou, tzv. odvodom za vyťažený nerast. V prípade ložiska Biely vrch sa predpokladá odvod vo výške okolo 15 miliónov eur. Tieto odvody sú v súčasnosti príjmom environmentálneho fondu. Intenzívne sa však snažíme o prerozdelenie tohto odvodu medzi štát a dotknuté obce, čo by znamenalo výrazné príjmy do rozpočtov dotknutých obcí a miest. Náš projekt počíta s dĺžkou ťažby okolo desať rokov. V Detve predpokladáme 20 – 25 ton zlata, ktoré môžeme vyťažiť.

Na porovnanie, Národná banka Slovenska má 35 ton zlata, čiže asi 65 percent devízových rezerv Slovenska. Čína je dnes jedným z najväčších producentov zlata, ktorá skupuje celú svoju produkciu zlata a k tomu polovicu vo svete vyťaženej produkcie. Má obrovské devízové rezervy a potrebuje si ich ochrániť, pretože dolár dnes už nie je taký stabilný ako v minulosti. Zlato je čoraz cennejšie, je to jediná istota. Švajčiari uvažujú znovu o zavedení zlatého štandardu. Znamená to, že chcú používať švajčiarsky frank a paralelne s ním zlatý švajčiarsky frank krytý zlatom. Mena sa devalvuje, eurozóna sa môže rozpadnúť, no zlato vždy zostane zlatom. Je trvácne, čo ho robí výnimočným vo finančnom svete. Zlato nie je investícia, zlato sú peniaze. Ak euro bude padať, zlato bude mať ešte vyššiu hodnotu ako dnes a v krízových časoch môže Slovensku pomôcť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 086
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 927
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 071
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 216
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 660
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 316
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 728
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 537
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 258
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 258
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Záver kopcovej sezóny bol na okruhu. Marcel Beník potvrdil titul majstra SR

Na záverečných pretekoch sezóny sa z nášho regiónu predstavili len bratia Beníkovci.

Traja jazdci MTB Racing Teamu po úspešnom víkende na Slovakia Ringu

Zomrel Marcel Daniš. Ten, čo hrával s Dežom

Počúvať bigbít cielene nebolo možné, nebolo kde, zaspomínal v minulosti známy zvolenský bigbiťák.

Marcel Daniš.

Tóth vytvoril v Dudinciach rekord, splnil limit na OH (+ FOTO)

Sychravé počasie, mokrá trať, ale aj medzinárodná konkurencia. Aj taká bola Dudinská päťdesiatka počas pandémie koronavírusu.

Matej Tóth vyhral v Dudinciach švrtýkrát, čím vytvoril nový rekord.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?