Cintorín v Hornom Tisovníku, v obci na samom okraji Detvianskeho okresu. Desiatky úzkych objektov návštevníkovi ani pripomínajú to, čím v skutočnosti sú - náhrobnými kameňmi. Dávno je preč ich doba. A možno o to zaujímavejšie sú pre súčasníkov.
Symbolom Podpoľania sa stali detvianske vyrezávané kríže. Už menej známe je, že v okrese Detva sa nachádzajú i podoby náhrobníkov, ktoré v ničom za vyrezávanými krížmi nezaostávali. „Ide o ľudové kamenné tabule a drevené dosky, ktorými hroby svojich zosnulých označovali pred storočím evanjelici augsburského vyznania na severozápade Novohradu,“ povedal dokumentátor Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Ján Aláč. Podľa neho sa dodnes tieto ľudové kamenné náhrobníky zachovali v najväčšej miere v Hornom a Dolnom Tisovníku, ktoré sú dnes najjužnejšími obcami okresu Detva, pričom v minulosti patrili k najsevernejším dedinám tejto časti Novohradu.
Ján Aláč je autorom projektu s názvom Expozícia ľudových náhrobníkov Novohradu – Horný Tisovník, ktorý sa snaží priblížiť bohatstvo ich tvarov a ornamentálnej výzdoby verejnosti.
Pre širšie okolie sú neznáme
Podobné prírodné danosti, podobný charakter osídlenia, ale i spôsob života a hospodárenia, to všetko nachádzalo odraz i vo výtvarnom prejave. Odlišnosť bola len v konkrétnom prevedení. „Pre katolíkov sa objektom, na ktorom realizovali svoju zručnosť, výtvarné cítenie a prejavovali úctu svojim mŕtvym stal drevený kríž a pre evanjelikov v Hornom a Dolnom Tisovníku, a v niekoľkých ďalších blízkych obciach (Veľký Lom, Suché Brezovo, Ábelová, Polichno, Červeňany Madačka, Nedelište, ale i zaniknutom Turom Poli), to bola hmota kamennej tabule a drevenej dosky,“ dodal Aláč.
Kým tradícia drevených vyrezávaných krížov na Podpoľaní pretrváva i v súčasnosti, typicky novohradské náhrobníky z kameňa i dreva vznikali len v rozmedzí 50 – 60 rokov, niekedy od ro7ku 1870 do roku 1930. Na rozdiel od krížov sú v širšom povedomí prakticky neznáme.
Tvarom pripomínajú postavy
V Hornom Tisovníku sa na starom cintoríne dodnes v rôznom stave uchovalo viac než osemdesiat zaujímavých a na výzdobu mimoriadne bohatých kamenných náhrobníkov. „Najcharakteristickejší tvar týchto kamenných náhrobníkov sa často považuje za znázornenie postavy človeka, no rovnako môžu byť chápané ako malé oltáriky,“ povedal Aláč. Priemerná výška náhrobníkov sa nad úrovňou terénu pohybovala okolo metra, niekedy siahal až do výšky človeka.
Typickým motívom je ciferník hodín
Výzdoba sa neobmedzuje len na prednú stranu náhrobníka, ale preniká i na boky, a niekedy aj na zadnú stranu. „Išlo hlavne o rastlinnú symboliku, veľmi časté boli rozety, srdcia, hviezdicové a vírivé motívy. Špecifikom novohradských ľudových náhrobníkov sú zobrazenia ľudských postáv alebo hláv. Zaujímavé sú i stvárnenia vtákov a štylizované podoby chrobákov, ktorých zobrazenia je možné interpretovať ako podoby, v ktorých v ľudových predstavách opúšťala duša telo. Pre priestor Novohradu bol typický motív ciferníka hodín, ktorého ručičky hovorili o čase úmrtia, tak ako bol zaznamenaný pozostalými. Išlo o analógiu tradičného zvyku, pri ktorom pozostalí po smrti blízkeho zastavili chod hodín. Na starom cintoríne v Hornom Tisovníku sú zastúpené všetky tieto popísané motívy ornamentálnej výzdoby,“ predstavil náhrobníky Ján Aláč.
Za zmienky stoja aj texty na náhrobníkoch. Obsahujú základné údaje o zosnulom, ale často i príčinu alebo podobu smrti, prezývku či informáciu koho zosnulý po smrti zanechal. „To všetko je zaobalené do svojskej ľudovej poetiky na úrovni znalostí a schopností ľudového tvorcu, ignorujúceho gramatické a pravopisné zákonitosti,“ doplnil Aláč.
Projekt v roku 2009 podporil Banskobystrický samosprávny kraj a o rok neskôr na jeho realizáciu prispel aj Program obnovy dediny.
Zaujímavé náhrobníky, ako skutočné skvosty ľudového výtvarného prejavu, si v Hornom Tisovníku si môžete kedykoľvek pozrieť. Sú v čarovnom prírodnom prostredí a vzájomné pôsobenie priestoru so starými mohutnými stromami a až starosvetských náhrobníkov má schopnosť osloviť každého.
Informačná tabuľa.
Náhrobný kameň.
