ZVOLEN. „Už neviem, na koho sa mám obrátiť,“ povedala žena, ktorá nás vyhľadala. „Problémy sa začali asi dva roku dozadu. Syn chodil na osemročné gymnázium a učivo tam už nezvládal.“ Tu si človek povie – bežné problémy. Žiadna senzácia hodná novinového papiera. Ak ju čakáte, pokojne skončite už teraz.
Peter sa narodil s ľahkou mozgovou obrnou, tri a pol roka cvičili Vojtovu metódu. Pomohla. Chlapec sa dobre učil. Po prvých rokoch v základnej škole ho preložili na osemročné gymnázium.
Na ceste, z ktorej nemusí byť návratu
Dva roky boli ešte dobré, no potom prišli prvé problémy a prvá neospravedlnená hodina, až sa napokon záškoláctvo dostávalo na pretras čoraz častejšie.
„Veľmi som to nebadala, do práce som chodila až popoludní a on prichádzal domov rovnako, ako keby bol škole. Potom ho v triede nahovorili, aby kúpil do školy víno. Vyzeral vyspelo, súhlasil a po odhalení sa to všetko zviezlo na neho. Peťo to aj sám vzal na seba, kryl spolužiakom chrbát,“ povedala Michaela Fajčíková, matka, ktorá sa nechce zmieriť s tým, že jej syn sa dostane na cestu, z ktorej už možno nemusí byť návratu. Za fľašu v škole si jej syn vyslúžil dvojku zo správania.
Rodina sa rozhodla zo Záhonku presťahovať na Podborovú. Mali úver, manžel pani Michaely bol nezamestnaný. Z dvojizbového bytu išli do lacnejšieho, jednoizbového. Zároveň chlapca premiestnili z dosahu kamarátov. „Nám sa trochu začala rozpadať rodina, čo na citlivého chlapca dosť vplývalo,“ priznala pani Michaela. „Keď k problémom s dochádzkou pribudli zhoršené známky, uznala som, že z gymnázia ho musíme dať naspäť na základnú školu.“
Nastúpil do ôsmej triedy na Hrnčiarskej ulici. Zmena ale nepriniesla očakávaný efekt. Do školy chodil, no postupne sa aj tu začali prejavovať problémy. Po dvoch - troch mesiacoch začal znovu chodiť poza školu. Vtedy sa matka rozhodla k ráznemu riešeniu, chlapca dala do Diagnostického centra v Ružomberku. Priznáva, že okrem skúsenosti s alkoholom chlapec vyskúšal aj marihuanu. „To ma prekvapilo. Kupovala som testy na drogy a niekoľkokrát som ho vyskúšala. Dala som mu zobrať aj krv, no ničím sa drogy nepotvrdili,“ doplnila. K podozreniu, že chlapca k záškoláctvu zvádzajú drogy, viedlo matku poznanie, s kým sa jej dieťa kamaráti. Poskúšali vraj kadečo. Päť- či šesťkrát skúšal marihuanu, k tvrdým drogám sa vraj nedostal. Matka nechcela čakať, kým sa chlapcov život zvrtne týmto smerom.
V Ružomberku
V diagnostickom centre sa liečia deti, ktoré majú problémy so správaním, kde je doma záškoláctvo, ťažko sa učia a aj deti, ktorým sa stal spoločníkom alkohol a drogy. Poradil jej známy. Keďže nedala návrh škola, ale sami rodičia, režim v centre mal chlapec o niečo mäkší. Za pobyt platili sami. Ešte pred Ružomberkom dali chlapca diagnostikovať v psychologickej poradni, kde zistili, že má syndróm ADHD, čo je syndróm nepokojných detí. Matka to pripisuje chorobe, z ktorej sa dostával po narodení, z ľahkej detskej mozgovej obrny.
„Chybou bolo, že napriek počiatočným dobrým výsledkom v škole sme ho zapísali na gymnázium. Potreboval iný prístup a na gymnáziu sú nároky na deti vysoké. Nezvládal to.“ Na Hrnčiarskej matku ešte prehovárali, aby si to s pobytom v Ružomberku rozmyslela, matka ale trvala na svojom. Priznáva, že aj vzťahy v rodine sa časom dali do poriadku.
„Človek veľakrát obviňuje dieťa alebo celú spoločnosť, no rodina má tiež svoj podiel. Nie je to len o dieťati samotnom, my sme tiež urobili chyby. Manžel trávil veľa času v práci, od rána do večera, potom sme boli podráždení, hádali sme sa. Peťovi to nerobilo dobre, veď dovtedy poznal harmonické manželstvo. Problémy doma, plus nezvládanie školy, a teraz partia. Myslím si, že pobyt v centre pomohol nielen Peťovi, ale aj nám.“
Lepšie vysvedčenie
Od začiatku kalendárneho roku až do skončenia školského roku bol Peter v Ružomberku. Tam pokračoval aj v školskej dochádzke. „Oni ho klasifikovali a známky pred koncom školského roka posielali do školy na Hrnčiarskej, ktorá mu vystavila vysvedčenie. Známky mal už oveľa lepšie. Kým na polroku prepadal z viacerých predmetov, na konci si polepšil niekde o jeden, no aj o dva a dokonca o tri stupne.“
Chlapec pobudol v Diagnostickom centre, polepšil sa v prístupe k učivu. Všetko sa zdalo byť dobré. Taký jednoduchý však život nie je, a to dobre vie aj pani Michaela. Prišli prázdniny, z Ružomberka sa chlapec vrátil do Zvolena. Rodičia sú zaneprázdnení v zamestnaní, chlapec nemôže ostať zamknutý v byte. Potrebuje sa stretávať s vrstovníkmi a aj s bývalými kamarátmi, ktorých nevidel celé mesiace.
Matka vie, že nemá vyhrané, tuší, že niekoľkomesačná investícia sa môže zmazať behom niekoľkých dní. Diagnostické centrum funguje iba do konca školského roka, deti, ktoré ďalej potrebujú pomoc, idú cez prázdniny do redukačného centra. „To sú už deti drogovo závislé a deti so správaním, ktoré sa ťažko ovláda. A tam Peťo nepatrí,“ dodala. Paradoxne, keby bral tvrdé drogy, pokračoval by v tomto centre.
Na prácu ešte nemá vek
„Peťo je veľmi inteligentný chlapec, a to nehovorím preto, lebo je mojím synom. Veľa vecí si sám uvedomuje, problémom je syndróm ADHD a nepokoj v tele, keď človek nevie, čo so sebou,“ dodala matka. Začala hľadať možnosti, ako chlapca na čas prázdnin niečím zamestnať.
„Zamestnanie, samozrejme, neprichádza do úvahy, nemá na to ešte vek. Hľadala som nejakú komunitu, v ktorej by mohol tráviť čas, oslovila som aj Patrika Hermana, ktorý organizuje tábory pre deti zo sociálne slabých rodín. Nikto mi ale nevedel pomôcť.“ Oslovila aj ranč, kde jej povedali, že také dieťa jej nikto nikde nezoberie.
„Dotklo sa ma to - moje dieťa predsa nemá prašinu. Spoločnosť by mala takýmto deťom ponúknuť pomocnú ruku, veď nie je sám v takejto situácii. Videla som to v Ružomberku, kde sú desiatky podobných detí z rôznych sociálnych skupín. Keď sa im tam darí napredovať a na dva mesiace sa dostanú von, čo s nimi? Nemajú sa čoho chytiť, dieťa je na ulici medzi svojimi kamarátmi a zas do toho vpadne. Spoločnosť si ich všimne až potom, keď ich nájdu ležať zdrogovaných niekde na ulici. Lenže potom už môže byť neskoro.“
Vtedy už bude ich osud hodný každého papiera - každej novinovej správy či televíznej reportáže. Ich prípad obletí celú krajinu. Senzácia! Prečo mu nikto nevedel včas pomôcť? Prečo nikto nespozoroval, že sa ženie do priepasti? Otázky, ktoré zaznejú už celkom zbytočne.
