DETVA. Terénne auto patriace bojnickej ZOO odbočilo minulý utorok z asfaltky a poľnou cestou sa pomaly približovalo k domu v detvianskej časti Krné. Okrem posádky sa v kufri viezli desiatky myší a potkanov. Budúca potrava pre deväť plamienok driemavých, ktoré v Detve našli svoj nový domov.
Na Kaštieľku alebo do Fekiačov kedysi chodilo vígľašské panstvo cez víkendy, tak ako dnes sa chodí na chaty. Dom v detvianskej časti Krné má viac ako dvesto rokov, rovnako aj kamenná pivnica pri ňom, ktorá je takmer v pôvodnom stave.
Plamienky driemavé sa do Detvy dostali vďaka Programu reštitúcie plamienok driemavých odchovaných v zajatí. Na programe sa podieľala Zoologická záhrada Bojnice, Štátna ochrana prírody SR, Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku a Ochrana dravcov na Slovensku. Od roku 2004, v ktorom sa s programom začalo, našlo nový domov 69 plamienok driemavých.
Nový, aj ked dočasný, domov plamienok.
Pletivo odstránili
Prvé dva týždne prežili plamienky na povale starého rodinného domu. Dve okná, ktorými dovnútra prúdi čerstvý vzduch a svetlo, mali zakryté pletivom. Plamienkam prítmie vyhovuje, lovia najmä v noci. Pomaly si zvykali na nové prostredie, pričom pravidelne dostávali živú potravu v podobe myší, potkanov a škrečkov.
Keď im pletivo z okienok odstránili, plamienky sa nikam nehrnuli. Možno čakali na noc a možno ich jednoducho nič netlačilo, aby vyšli von. Veď spolu so slobodou dostali aj novú dávku myší a potkanov.
Plamienky zo ZOO už podobným spôsobom prežívali vo voliére v Bojniciach - minimálne trištvrte roka sú teda naučené na živú potravu. V prírode mali premiéru práve minulý utorok. Neboli odkázané iba na svoj lovecký inštinkt a šťastie, dva až tri týždne bude ich prikrmovanie pokračovať. Podľa Zuzany Mihálovovej, kurátorky primátov, vtákov a vivária v ZOO Bojnice, ktorá plamienky do Detvy doviezla, je to dostatočná doba na to, aby sa naučili vyhľadávať si potravu.
Škrečky tušili, čo ich čaká
O tom, kde sa plamienky z Bojníc nakoniec usadia, sa mohli pracovníci ZOO iba domnievať. „Veľa bude záležať od toho, aká je súčasná populácia plamienok v tomto regióne a ako rýchlo si dokážu nájsť partnerov. Tento rok ale ešte hniezdiť nebudú, na to sú primladé,“ hovorí Zuzana Mihálovová. Na povale starého domu budú mať dva páry ubytovanie isté. Kto to bude, o tom rozhodnú už samotné plamienky. Možno sa o starý domov aj pobijú.
„Pristala by som, keby tu ostali všetky,“ dodáva Zdenka Filkusová, ktorá v dome plamienky prichýlila. Zvieratá má rada. Kŕmenie plamienok živými tvormi nie je pre ňu vždy jednoduché. „Zo začiatku som mala na škrečky nervy, pretože hrýzli, teraz mi ich je ľúto, najmä keď počujem, ako na ne sovy útočia. Ale čo už, taký je život.“
Škrečky akoby tušili, čo ich čaká, sú nepokojné a hlučné. Na rozdiel od myší sa nevzdávajú, ani keď sa dostanú na povalu k dravým plamienkam. „Škrečok je väčší bojovník, dokáže sa brániť,“ potvrdzuje pracovníčka ZOO. Škrečkova obrana je ale márna, plamienky si s ním hravo poradia. V podstate ich to ani neprekvapuje, aj v prírode sú zvyknuté, že sa im korisť občas snaží postaviť na odpor.
Studňa vysychá
Potravy pre plamienky je v okolí domu v Krnom dosť. Najmä, keď sa pokosia lúky. Neďaleké bocianie hniezda nie sú pre plamienky žiadnou konkurenciou. „Bociany cez deň a plamienky v noci,“ smeje sa Zdenka. O myši vraj nebudú mať žiadnu núdzu. V dome pod horou je síce malý raj pre zvieratá, ľuďom sa už tak ľahko nežije. „Hocikto by sa na to nedal. Vodu v dome nemáme, nosíme ju zo studne, kúrenie je iba na pevné palivo, záchod vonku. Ak je dostatok zrážok, je v studni dosť vody, keď je dlhšie sucho, voda zmizne. Pred štyrmi – piatimi rokmi nám už tak vyschla, že sme museli chodiť s bandaskami po známych a susedoch.“
Do domu by Zdenka prijala každé zviera. „Škrečok, ktorý ušiel, si voľne behá po gangu, mačky si ho vôbec nevšímajú. Hentam mi chodí ježko,“ hovorí.
Na povale starého domu. FOTO: MILAN SUJA
Vtáky sú chránené
„Plamienky v minulosti hniezdili v starých budovách, je to druh viazaný na človeka. Hniezda si budoval vo vežiach starých kostolov, v starých hospodárskych budovách na poľnohospodárskych družstvách a podobne,“ hovorí Vladimír Hrúz zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana vo Zvolene.
Je predpoklad, že plamienky dovezené do Detvy sa z domu v Krnom rozletia do okolia a budú si hľadať nové hniezdiská na budovách. To sa ale nemusí páčiť vlastníkom týchto budov.
„Všetky vtáky sú chránené, ak by niekto mal problém s hniezdom plamienok, či s inými hniezdami, mal by kontaktovať Štátnu ochranu prírody. Ak je to počas hniezdenia, nedá sa s tým nič urobiť, keď mladé vyletia, treba priestor zabezpečiť tak, aby sa dnu už nemohli dostať. Zákon hniezda chráni, ak sú v ňom vajíčka, prípadne už malé vtáky, nedá sa prenášať,“ dodáva Hrúz.
Biele myši
Hlavnou potravou plamienok sú hraboše a potom, samozrejme, myši a ostatné hlodavce. V núdzi sa vrhnú aj na menšie vtáky.
Potkany a myši kupujú pracovníci ZOO od chovateľov. „Snažíme sa, aby sa ich strava čo najviac priblížila prirodzenej potrave v prírode,“ vysvetľuje Zuzana Mihálovová. Domáci sa tak museli postarať nielen o plamienky, ale aj o ich potravu – myši, potkany a škrečky. Možno sa niekomu zdá kruté kŕmiť plamienky živou potravou, pracovníčka ZOO to berie pragmaticky. „Keby sme ich kŕmili napríklad iba hovädzím mäsom, potom by sme bojovali s rôznymi problémami.“
Zaujímavosťou bolo, že zohnali iba biele myši. Plamienkam to bolo jedno, zožrali ich ako aj obyčajné. Mačka na dvore im zasa neurobila nič – hrala sa s nimi. A oni s ňou.
