Tradičná Levočská púť, ktorá sa v zmysle dekrétu Apoštolskej stolice koná vždy v sobotu a nedeľu po 2. júli, sa v tomto roku sa uskutoční 2. a 3. júla. Púť sa nesie v duchu blahorečenia Jána Pavla II. A dvoch jubileí biskupa Jána Vojtaššáka.
Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska. Korene mariánskeho kultu tu siahajú do 13. storočia. Z tých čias pochádzajú prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov. V roku 1 247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču.
V sobotu, na sviatok Navštívenia Panny Márie, bude prvá svätá omša na hore o desiatej a bude ju celebrovať spišský diecézny biskup František Tondra. Otváracia odpustová omša bude o 17.00, po nej ďalšia o 18.30. O 20.00 bude sv. liturgia východného obradu, ktorej predsedá arcibiskup a sekretár Kongregácie pre Východné cirkvi Cyril Vasiľ.
Pred polnocou bude premietaný videodokument, ktorý je spomienkou na blahoslaveného Jána Pavla II. v Levoči. Po ňom nasleduje polnočná omša, modlitba ruženca, ďalšia svätá omša, krížová cesta. Ráno o 5.30 je opäť omša, po nej o 7.00 liturgia východného obradu. O 8.30 sv. omšu celebruje Tondra a o 10.00 bude slávnostná odpustová svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bude košický arcibiskup, metropolita Bernard Bober.
V roku 1311 do Levoče prišli františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. V roku 1322 farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác v roku 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú sochu Panny Márie.
Kostol bol následne viackrát prebudovaný a rozšírený. Farár Štefan Győrffy v roku 1698 vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore.
Púte na Mariánsku horu neprestali ani v najtvrdších časoch útlaku náboženského života a viery za komunistického totalizmu na Slovensku. Veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto. Postupne sa Mariánska hora stala počtom pútnikov najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta. Svätý Otec Ján Pavol II. pútnický chrám 26. januára 1984 povýšil na menšiu baziliku.
Najväčšia púť bola za prítomnosti Jána Pavla II. 3. júla 1995, keď prišlo približne 650 000 veriacich.
