ZVOLEN. Hnev, pobúrenie a rozhorčenie ovládli diskusné stretnutie mestských poslancov za zvolenské sídliská Sekier a Záhonok s ich obyvateľmi. Prišlo ich vyše päťdesiat, prevažne predsedovia spoločenstiev vlastníkov bytov. Pertraktovanou témou bola blízka priemyselná zóna, konkrétne obidve bučinárske spoločnosti; Bučina DDD, dcérska firma nadnárodnej spoločnosti Kronospan, a Bučina Zvolen.
Skládku štiepky skolaudujú
Ľudí pobúrila informácia, že tento týždeň sa má kolaudovať skládka štiepky Bučiny Zvolen, navrhovali jej likvidáciu. Cítia sa oklamaní, podľa nich ide o výsmech spravodlivosti. „Prečo sa má teraz zlegalizovať čierna stavba?“ spýtala sa Jana Bartíková. Ľudí dráždia piliny zo skládky, ktoré podľa nich víri vietor, a tiež hluk z drvičky. Drevný odpad tam spoločnosť drví na biomasu.
Vedúci stavebného úradu na zvolenskom magistráte Ján Šutý konštatoval, že nejde o čiernu stavbu, pretože stavebné povolenie im vydali v decembri 2008. Skládku však začali prevádzkovať bez kolaudácie, pričom stavebné povolenie sa týkalo „otvoreného skladu štiepky“, nie drvenia.
„Obsah skládky nie je v súlade so stavebným povolením. Drevo, ktoré obsahuje formaldehyd, tam nemá čo robiť,“ pripustil Šutý. Podľa neho podložie skládky nie je ani odizolované. „Pri kolaudácii môžeme stanoviť podmienky, za akých môže skládka ďalej fungovať. Spíše sa zoznam opatrení, ktoré bude musieť prevádzkovateľ skládky splniť,“ dodal.
Formaldehyd
Búrlivo sa diskutovalo hlavne o tom, čo vlastne vypúšťa z komína Bučina DDD. Ľudia neveria, že z neho ide len vodná para, argumentujú, že z neho často stúpa čierny dym. „Treba vziať nános z komína, ten dokáže zloženie dymu. Čistia ho predsa každý mesiac, to nemôže byť problém,“ povedal Karol Digo. Nepáči sa mu, že ich nikto nepočúva a všetky ich sťažnosti zmietnu zo stola ako neopodstatnené. „V Jihlave držalo s ľuďmi mesto, krajský aj okresný úrad životného prostredia, aj tamojší hejtman. Dotlačili tamojší Kronospan k tomu, aby investoval do ekologických opatrení,“ dodal.
Počas diskusie. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
Sekierčania tvrdia, že pre zápach z komína nemôžu často ani vetrať. Ten je podľa nich dôkazom, že vysoké percento tvoria výpary z formaldehydu. Vladimír Orság z Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene namietal, že merania nepreukázali, že by Bučina presahovala limity pre ochranu životného prostredia.
„Formaldehyd tvorí jedno percento, nanajvýš tri,“ povedal. Ten dáva spoločnosť podľa neho merať raz za šesť rokov. Sekierčania sú navyše presvedčení, že na meranie na vlastnú objednávku sa spoločnosť vopred pripraví.
Emisie
Orság si myslí, že najväčšie znečistenie v lokalite spôsobujú cesty, najmä frekventovaná štátna cesta, ktorá sa vôbec nepolieva, ľudí však nepresvedčil. Štefan Schnitzer mu vyčítal, že obhajuje len záujmy investora. „Hovoríte tu len o tom, čo nemôžete. Povedzte, čo môžete.“ S Orságovými argumentmi nesúhlasili ani poslanci Ružena Babicová či Jozef Hudec. „Nič nemôžem. Na čej strane som? Na strane legislatívy. Nie je v mojej moci zmeniť emisné limity,“ odpovedal.
Nová technológia
Orság pripomenul, že Bučina DDD plánuje investovať do technológie UTWS. Vyvinul ju Kronospan a prvý raz ju inštaloval vo svojom závode v Jihlave. Na svojej webovej stránke spoločnosť uvádza, že sa úplne stratila „tzv. vlečka (odborný termín pre paru) z komína pri vonkajšej teplote vyššej ako 10 stupňov Celzia. Došlo tiež k zníženiu pachov vznikajúcich pri výrobe drevotrieskových dosák o 80 až 90 percent (merané na výstupe z komína).“ Súčasťou investície vo Zvolene má byť aj nainštalovanie nového suchého elektrofiltra a komína.
Na otázku, kedy technológiu Bučina DDD plánuje inštalovať, Orság povedal, že do konca budúceho roku. „Stavebné povolenie dostali vlani v decembri.“ Lešinský však zakontroval, že spoločnosť investíciu odložila na neurčito. To pre naše noviny v apríli potvrdil aj konateľ Bučiny DDD Antonín Juříček.
Daniel Lešinský, ktorý je ekológ, si myslí, že by pomohlo sústavné meranie imisií aspoň jeden mesiac. „Kronospan si dáva merať len emisie, teda to, čo vychádza z komína. My chceme dosiahnuť, aby sa monitorovali imisie, teda prach, ktorý je neviditeľný, ale pre zdravie oveľa škodlivejší.“
Otázkou je, kto by takéto meranie zaplatil, podľa Orsága nie je lacné, mesto na to vo svojom rozpočte peniaze nemá a prikázať Kronospanu to vraj zo svojej pozície nemôže.
