ZVOLEN. Straka, krkavec, ale aj sojka sú vtáky, ktoré sa za uplynulé desaťročie najviac prispôsobili zmenám životného prostredia, vyvolaných najmä nárastom stavieb a dopravy. Kým z polí a lúk, ktoré sa menia na zastavané plochy, miznú kedysi početné spoločenstvá vrabcov či jarabíc, stavy strák a krkavcov sa neustále zvyšujú.
"Straky a krkavce sú inteligentné vtáky, ktoré dokážu využiť danú situáciu a pomerne rýchlo sa adaptovať prostrediu," povedal TASR znalec života vtákov Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Obidva druhy využívajú k svojmu prospechu všetko to, čo človek masívnou priemyselnou výrobou nedokáže zužitkovať. Príkladom je odpad, ktorého je stále viac a straka a krkavec ho vedia využiť nielen na aktuálnu spotrebu, ale aj do zásob, či na stavbu svojich hniezd.
"Nie nadarmo tieto krkavcovité vtáky voláme aj stredoeurópske supy," podotkol. Napríklad straka vie dobre žiť nielen v lesoch, ale aj v meste. "Len na území mesta Zvolen evidujeme v súčasnosti 40 zahniezdených párov strák. Tie majú do roka priemerne päť nových potomkov," pripomenul ekológ.
Na súčasné podmienky sa tiež veľmi dobre adaptovali kormorány. To však súvisí s čistejšími tokmi, v ktorých je dostatočné množstvo rýb. Dobre sú na tom aj žltochovosty a sýkorky, ktoré využívajú na svoj život rozostavané stavby hypermarketov. Zo zvýšenej dopravy profituje zase sokol myšiar či myšiak lesný. Oba vtáky sa totiž často živia ježmi, líškami či kunami, ktoré na ceste zrazí autom človek.
