ZVOLEN. Keď som sa narodil, dlho som plakal, že sem nepatrím. Dnes sa schuti smejem, že som sa nemýlil; píše v úvode svojej novej básnickej zbierky Ondrej Kalamár.
Hoci básnik pred štyrmi rokmi vzkriesil už asi desať rokov nefungujúci, predtým dobre známy Zvolenský literárny klub, o ktorom natočila režisérka Tina Diosi vynikajúci dokument, píše vraj málo. Aj preto mu vydanie novej zbierky Moje potichu trvalo zhruba štrnásť rokov.
Moje potichu
Pred štrnástimi rokmi vydal Kalamár svoju prvotinu Bezdotyková fáza času. Moje potichu považuje v metaforách aj poetike za kvalitnejšiu zbierku. „Kým do prvej som písal podstatne viac, oveľa viac som aj nepoužil, respektíve vyhodil. Do tejto som použil takmer všetko, pretože teraz si za tým, čo napíšem, viac stojím,“ povedal.
Do jej vydania ho „donútil“ aj priateľ, známy výtvarník Dušan Daniš. „Štyri roky mi pripomínal, aby som už konečne niečo vydal. Pred dvoma mesiacmi mi povedal: Máš najvyšší čas vydať zbierku, pretože som už namaľoval obraz na titulnú stranu. Ak ju rýchlo nevydáš, ja obraz predám a máš smolu,“ zasmial sa básnik. „Zozbieral som teda texty, ktoré som mal, dal ich Dušanovi a on k nim urobil ilustrácie.“
Daniš spoluprácu výtvarníka s básnikom označil za ideálnu. „Pohybujeme sa v krásnej imaginárnej surrealistickej polohe, ktorá dáva neskutočný priestor fantázii, duši, princípu života či láske,“ skonštatoval.
Tri bodky
Rolu krstného otca zveril Kalamár básnikovi Egonovi Tomajkovi. Ten zbierku pokrstil bez zbytočných okázalých fráz. Len „v tichu“ a len „frkom“. Jedným frknutím z atramentového pera.
„Ondrej je pre mňa básnik imaginácie, básnik metafory a z tej metafory má asi najradšej paradox,“ povedal Tomajko. „Rád používa tri bodky, hoci jeho vety sa končia bodkami. Nenapíše báseň, on vás ju nechá dokončiť. Je stále dieťa, citlivý chlapec a veľmi citlivý na to, ako mužne vyzerá. Keby bolo treba buchnúť päsťou, on radšej vymyslí metaforu.“
Existuje poézia, ktorá sa má čítať nahlas pre davy, a existuje poézia, ktorá sa má čítať potichu a má byť odložená možno na nočnom stolíku, dodal Tomajko. Kalamárove Moje potichu považuje za ten druhý druh poézie.
