BRATISLAVA. Ísť na Slovenské národné zhromaždenie, ktoré pred 150 rokmi prijalo v Turčianskom Sv. Martine Memorandum národa slovenského, nebolo podľa historika Róberta Letza úplne jednoduché. "Niektoré župné úrady hrozili pokutami za účasť, ba zvolenský podžupan sľuboval 40 palíc pre tých, ktorí pôjdu do Martina," poznamenal.
Popri pozitívnych reakciách v slovenskej verejnosti bola podľa ho maďarskými vládnymi kruhmi zorganizovaná rozsiahla účelová protimemorandová kampaň. "Proti memorandu sa ozvali župné zhromaždenia, ale aj zástupcovia niektorých miest. Cieľ bol využiť slovenskú politickú nevyspelosť a dokázať, že väčšina Slovákov s memorandom a jeho požiadavkami nesúhlasí," povedal Letz.
Do Uhorského snemu sa podľa neho dostávali vyhlásenia o tom, že "sme z väčšej časti Maďari s maďarskými srdcami a slovenskými jazykmi" ešte skôr, ako tam doručili samotné memorandum. Uhorský snem sa memorandom napokon ani nezaoberal a bol panovníkom rozpustený.
"Osobitná slovenská delegácia, vedená banskobystrickým katolíckym biskupom Štefanom Moyzesom a evanjelickým superintendentom Karolom Kuzmánym potom odovzdala 12. decembra 1861 panovníkovi tzv. Viedenské memorandum. Na rozdiel od martinského memoranda Viedenské memorandum do detailov rozpracovalo vnútornú správu, organizáciu a kompetencie slovenského autonómneho Okolia -vlastný snem so sídlom v Banskej Bystrici, autonómne vládne a správne orgány," doplnil Letz.
Viedeň nevyvinula nijaké úsilie na uskutočnenie slovenského programu, ale predložila ho na vyjadrenie Uhorskému kráľovskému miestodržiteľstvu, ktoré ich redukovalo iba na rečové otázky. "Viedeň však umožnila, aby sa vytvorila celonárodná slovenská kultúrna inštitúcia Matica slovenská. Štefan Moyzes, prvý predseda Matice slovenskej, bol vymenovaný za cisárskeho tajného radcu."
Do vyšších úradov boli vymenovaní Ján Francisci za radcu Uhorského kráľovského miestodržiteľstva, od roku 1864 bol vymenovaný za hlavného liptovského župana, a Štefan Marko Daxner sa stal podžupanom Gemerskej župy. "Boli to nepatrné ústupky, ktoré neriešili podstatu slovenských požiadaviek," konštatuje Letz.