STOŽOK. Guláš má svoje pravidlá, no zároveň je to priam kráľ improvizácií. Ak na konci hladošom chutí, prehrešky proti pravidlám sú vymazané.
Súťaž Gulášmajster v Stožku musela vyhlásiť víťaza, porotcov preto zaujímala nielen chuť, ale aj farba či použité suroviny.
Kotlíkový guláš má rôzne variácie, porota je ale ochotná akceptovať iba tie - profesionálne zaužívané. Musí mať svoju chuť, musí mať hustotu, ktorá síce lyžicu postavenú v tanieri neudrží, no zároveň jazyku dáva na známosť, že nejde o žiadnu polievočku, po ktorej príde hlavný chod.
Šiesty ročník Gulášmajstra začal v Stožku v sobotu ráno. Postaviť prístrešok, pripraviť kotlík, založiť oheň, nakrájať cibuľu... To všetko čakalo ráno štyridsať sedem družstiev, ktoré sa tento rok prihlásili do súťaže.
Pod cibuľu dali slaninu
„Čisto hovädzí guláš,“ oboznámil nás Juraj Očenáš zo Stožku, ktorý si našiel miesto uprostred súťažného areálu. Družstvo, s ktorým varil, prišlo neskoro, a preto súťažiaci, ktorí prišli skôr, zatiaľ obsadili celý obvod areálu. Juraj práve miešal mäso v malom kotlíku. „To stačí, nie je nás veľa,“ dodáva na vysvetlenie. Guláš varili klasický - hovädzí, malou odlišnosťou bolo, že pod cibuľa dali vypražiť slaninku. Okrem minulého ročníka, varili doteraz na každom. Aj keď sa už dostali do užšieho výberu, žiadne ocenenie nezískali. A ani tomu neprikladali žiaden dôraz.
V piatok prišli, v nedeľu odišli
„Je nás dosť,“ oponuje nám Marián Chmelík zo Zvolena a do kotlíka s hovädzím mäsom prihadzuje cesnak a aj trochu papriky. Našli sme ho samého, varil s kamarátom, ktorý si odbehol a baby ešte len mali prísť. „Kočka mi pomáha,“ ukazuje na sučku Bubu, ktorá v úctivej vzdialenosti čakala, čo sa jej ujde. Keď sme prichádzali aj zabrechala, no iba tak – aby sa nepovedalo. Marián Chmelík prišiel s priateľmi ako firemný tím, dokonca si zobrali aj obytný príves. „Včera sme prišli a zajtra odídeme,“ vysvetľuje nám svoju „víkendovku“ kuchár družstva čísla 4. V Stožku súťažili tretíkrát. „Perfektná akcia, úžasní ľudia, výborná organizácia...“ dodáva.
Pavel Spišiak pri kotlíku. FOTO: MILAN SUJA
Stačilo im, že sa zúčastnili
Bravčovinu ako základnú surovinu použilo družstvo z Dvorníkov, ktoré sú časťou obce Hontianske Tesáre. Bravčovina bola lacnejšia, a preto aj dostupnejšia. Dvorníčania nemali víťazné ambície. „Pre nás je úspechom, že sme sem prišli,“ smeje sa Pavel Spišiak. Vedľa varilo družstvo z rovnakej dediny. Podobnú súťaž – majstrovstvá vo varení gulášu chcú vraj zorganizovať na jeseň aj v Tesároch. „Aj preto sme sa sem do Stožku prišli pozrieť,“ dodáva na vysvetlenie.
